Jdi na obsah Jdi na menu
 


7.kapitola

 

,,Dcérka, si v poriadku," pýtala sa Paula na druhý deň svojej dcéry.

,,Iste mami, som úplne v poriadku, nemusíš sa toľko o mňa báť," vravela jej Lilianna.

,,Si si istá, že mi nechceš niečo povedať?" Paula poznala svoju dcéru viac ako seba samu a vždy vedela, že dcéra pred ňou niečo tají, už keď bola Lilianna malá, a Paula nezniesla situáciu, žeby jej dcéra nedôverovala natoľko, aby jej povedala pravdu.

,,Mami, nič také nie je," zahovárala Lilianna a hľadela mame do očí, aby ju neupodozrievala, že klame.

,,Ja viem, že mi klameš, prečo mi nedôveruješ, vždy si mi vravela všetko, vieš že niesom len tvoja mama, ale aj kamarátka, ale teraz keď máš kamarátky už mi nedôveruješ?" Paula zosmutnela.

,,Dôverujem mami, ide o to, žeby si to nepochopila, je lepšie keď to nebudeš vedieť, lebo by si bola zo mňa sklamaná a to ja nechcem, nechcem ťa sklamať, mám ťa veľmi rada," vysvetľovala svoje dôvody Lilianna.

,,Ja by som nikdy nemohla byť z teba sklamaná dcérka," vravela Paula a po lícach jej tiekli slzy.

,,Nechcem aby si plakala, prosím ťa," žiadala ju Lilianna, ,,mami, ja ti to poviem, ale sľúbm mi, že si to vypočuješ do konca a že ma nebudeš odsudzovať a nepovieš to ockovi." Paula váhala. Santiaga veľmi milovala, lebo pred 20 rokmi mohla o neho prísť a bála sa klamať mu, keby mu zatajila, čo vyviedla ich milovaná dcéra. Ale svoju dcéru predsa len milovala o trochu viac a tak prikývla.

,,Mami, ja som zamilovaná, do niekoho, koho ocko a ty nenávidíte, ale ja s tým nemôžem nič robiť, jednoducho som sa zamilovala, hneď keď sme sem prišli a ide o to, že ja milujem," Lilianna sa odmlčala, ,,nemožem mami, ja nemôžem." A rozplakala sa.

,,Simona Guerrera," riekla Paula a pohladila dcéru po vlasoch.

,,Ako, ako to vieš?" nechápala plačúca Lilianna.

,,Dcérka, sú veci medzi nebom a zemou, a rovnako aj ja poznám teba, viem čo citíš, kedy si šťastná a kedy smutná, raz keď budeš matkou pochopíš to," vravela jej Paula, ,,a nič ti nevyčítam, ale máš pravdu, ockovi to zatajíme." Vyhlásila Paula.

,,Ďakujem, že ma chápeš, si najlepšia mama na svete a ja ťa veľmi ľúbim," objala Lilianna svoju mamu. Paula usmievala, nebola zo svojej dcérky sklamaná, lebo vedela, že to príde, že jej dcérka sa práve tu zamiluje a to do najväčšieho nepriateľa jej manžela, ale ona nemohla a ani nechcela s tým nič robiť, lebo svoj osud, si musí Lilianna vyriešiť sama, ale napriek tomu, ona tu bude stále, aby svoju dcéru podporila, i keď by to malo znamenať rozpad jej manželstva.

 *  * *

,,A ty tu čo robíš Indiánka?"

,,Nie ste príliš zdvorilá seňora Edelmíra," vravela jej Lilianna. Lilianna sa musela porozprávať so Simonom a prišla za ním na La Guaniperu, ale nečakala, že tam narazí na Edelmíru Guerrerovú.

,,Pýtala som sa, čo robíš v mojom dome?" pýtala sa Edelmíra Guerrerová a hľadela na Liliannu pohrdávo.

,,Hm, váš dom?" vravela Lilianna a prezerala si dom na La Guanipere, ktorý bol skutočne pekný a veľký, ,,pokiaľ viem, toto je dom mojích rodičov, ktorý ste im ukradli a prišla som za Simonom."

,,Čo chceš od Simona? Nechápem ako môžeš byť taká drzá a ešte ma urážať v mojom vlastnom dome."

,,Idem za Simonom," vyriešila to Lilianna a chcela ísť hore po schodoch, ale Edelmíra ju zadržala.

,,Varujem ťa, ak medzi tebou a Simonom niečo je, tak to oľutuješ, to ti ručím," vyhrážala sa jej Edelmíra.

,,Vyhrážate sa mi?" pýtala sa Lilianna.

,,Ber to ako chceš," povedala Edelmíra.

,,Ja sa vás nebojím," povedala Lilianna a vytrhla sa Edelmíre a vyšla hore po schodoch. Nechápala, čo za ženu je Edelmíra Guerrerová a prečo tak nenavídi všetky ženy, ktoré sa priblížia k Simonovi, veď je predsa jeho matka.

,,Lilianna a ty tu čo robíš," povedal jej Simon, keď vošla do jeho pracovne, ,,mama, ťa nevidela."

,,Pokojne," povedala Lilianna a bozkala ho, ,,videla, ale mi dve sme to už vyriešili, nevadí jej, že som tu, povedala som jej, že musíme niečo dôležité vyriešiť."

,,Ty si bláznivá," smial sa z nej Simon a bozkával ju, ,,ale mala by si ísť, nechcem aby nás mama odhalila."

,,Bojíš sa o mňa?"

,,To je snáď jasné," povedal jej Simon a držal Liliannu vo svojom náručí.

,,Lilianna, čo tu robíš?" Ešteže Simon Liliannu pustil, práve vo chvíli, keď do pracovne vošla Valentína Ayalová.

,,Valentína, ja a Simon riešime obchodnú záležitosť," vymyslela dokonalé klamstvo Lilianna.

,,Nevedela som, že sa poznáte," vravela Valentína.

,,Nie dobre, ale čo t robíš ty Valentína, stalo sa niečo?" pýtala sa Lilianna a tvárila sa nenapádne.

,,Ide o moju mamu, nie je doma a ani Trini, myslela som, či ste ju don Simon nevideli, náhodou?" pýtala sa Valentína Simona.

,,Nie Valentína dcérka nevidel som Bernardu, pošlem niakých mojích mužov, aby ju išli hladať," povedal jej Simon.

,,To vám budem vďačná."

,,Ale, ale dnes tu máme samé odporné návštevy, najskôr táto Indiánka a ešte aj tvoj bastard Simon," vošla do pracovne Edelmíra Guerrerová.

,,Mama, prestaň ich urážať," žiadal ju Simon.

,,Poď Valentína, pôjdeme, nenecháme sa urážať totou zatrpknutou ženskou," povedala Lilianna a ťahala Valentínu preč z domu na La Guanipere.

,,To je najlepšie rozhodnutie, aké si urobila Lilianna Guanipová," kričala za ňou Edelmíra.

,,Nemala si chodiť na Guaniperu, Edelmíra ťa nemá moc v láske," vravela Lilianna Valentíne, keď už boli v Puerto Bravo a prechádzali sa po trhu.

,,Ale ja vážne, mám strach o mamu a Trini. A ty sa odkedy poznáš s mojím otcom?" vyzvedala Valentína.

,,Nie dlho, ale vieš chceme opäť získať La Guaniperu, tak som to so Simonom riešila, ale Edelmíra Guerreová sa mi nepáči, je divná," vravela jej Lilianna.

,,Nenávidí všetky ženy, ktoré sa k Guerrerovi priblížia," vysvetľovala Valentína.

,,Myslela som si, Valentína, ty sa nechceš pomeriť s otcom?" zmenila tému Lilianna, lebo keby Valentína mala lepší vzťah so Simonom, nebol by potom pre ňu taký šok, keď sa dozvie, čo je medzi ňou a Simonom.

,,Nikdy," zarazila sa Valentína, akoby Lilianne preskočilo.

,,Ale prečo priateľka moja?" pýtala sa Lilianna.

,,Lebo ma nikdy nechcel a je zlý, ja ho nenávidím Lilianna, a to sa nikdy nezmení," vravela Lilianne.

,,Si k nemu krutá Valentína, vieš možno sa už zmenil a chce, aby si ho mala rada, možno by si mu mala dať šancu Valentína," žiadala ju Lilianna.

,,Nikdy," vyhlásila Valentína hrdo.

,,Prečo musíš byť taká tvrdohlavá, je to s tebou strašné," vravela jej Lilianna a všimla si, že kúsok ďalej plače niaká mladá žena a tak sa aj s Valentínou vybrali za ňou.

,,Stalo sa ti niečo?" pýtala sa jej Lilianna. Žena pokrútila hlavou: ,,Nie seňorita, nič mi nie je."

,,Ako ti nemôže nič byť, keď plačeš?" nechápala Lilianna.

,,Skutočne som v poriadku," ubezpečovala ju žena a Lilianna si všimla, že žena je tehotná, mohla byť asi tak v treťom mesiaci tehotenstva.

,,Aj tvoje dieťa? Plačeš kvôli nemu?"

,,Nie moje bábätko je v poriadku, len jeho otec ho nechce seňorita," vravela mladá žena.

,,Je mi to ľúto, som Lilianna Guanipová, keby si niečo potrebovala, nájdeš ma na La Tormente," povedala jej Lilianna.

,,Virginia?" kričala na ženu Dalila, majiteľka baru a šla k ním.

,,Som v poriadku Dalila, seňorita ja som Virginia a ďakujem vám za pomoc," povedala žena menom Virginia a spolu s Dalilou odišli.

,,Čo to môže byť za muža, keď opustí ženu, ktorá je tehotná?" krútila hlavou Lilianna.

,,Jedného poznám," odvetila jej Valentína, ,,ale uvedom si Lilianna, odkiaľ tá žena je, pracuje v Dalilinom bare, bohvie, kto je otcom jej dieťaťa?" Lilianna znova pokrútila hlavou, nad tým aká je jej najlepšia priateľka tvrdohlavá. Lilianna však už ďalej nepočula, o čom sa rozprávala Dalilia s Virginiou.

,,To kvôli tej žene ma don Simon opustil Dalila, lebo ty vieš, že on je otcom môjho dieťaťa," vravela jej Virginia, ,,vieš, že som nikdy iného muža nemala a on mi neverí, že dieťa čakám s ním."

,,Poviem ti len toľko Virginia, je to pre tvoje dobro, že ťa Guerrero opustil, lebo si ťa nezaslúži, ja len dúfam, že Lilianna Guanipová bude tá žena, ktorá ho zmení a že nebude trpieť, ako všetky ženy, ktoré sa k Simonovi priblížia," dodala Dalila.

  * * *

Lilianna šla na cintorín, lebo chcela odniesť kvety na hrob svojích starých rodičov. Hneď našla hrob svojho starého otca Ilária, okolo hrobu bolo veľa kvetov. Lilianna bola rada, že na neho ľudia nezabudli a stále si ho pripomínajú, lebo to bol dobrý človek. Zato na hrobe Márie Lucie bola len jedna kvetinka. Lilianna ta položila tú svoju a rozmýšľala aká asi stará mama mohla byť, lebo si na ňu nevedela spomenúť. Ako tak hľadela všimla si ďalšieho hrobu, ktorý patril dvom ľuďom Renátovi a Jimene Guerrerovcom. Lilianna k nemu podišla a položila kvet aj tam. Simonová mama zomrela o dva roky skorej ako jeho otec. Lilianne bolo ľúto, že chudáčik Simon prišiel o rodičov tak skoro( obaja umreli pred vyše 20 rokmi). Lilianna hľadala na cintoríne aj rodičov svojej mamy, ale meno Fernandes (Paula za slobodna Fernandesová) sa nikde nenáchadzalo a to prehľadala celý cintorín. Zvyšne kvety položila k hrobu Márii Lucii a šla ešte do kostola. Modlila sa, keď ju vyrušil jeden z farárov na fare.

,,Ste v poriadku," pýtal sa, ,,ste veľmi smutná seňorita."

,,Som v poriadku otče, ďakujem za opýtanie, smiem sa vyspovedať?"

,,Iste dcéra, od toho som tu, tak vrav," povedal jej farár a obaja si sadli v kostole.

,,Nemám veľa hriechov, viete akoby som vám to povedala," rozmýšľala Lilianna, ,,mám hroznú povahu, často urážam ľudí, len preto, že si myslím, že som nad nimi nadradená a potom toho ľutujem, ale nerobím to naročky, jednoducho si to neuvedomujem, ale ja taká nechcem byť, bolí ma že ma nikto nepozná tak, aká som v skutočnosti a myslím si, že som sa od svojho príchodu do Puerto Bravo zmenila, ale nie tak akoby som chcela."

,,Nikdy som nepočul takú zvláštnu spoveď, ale som šťastný, že niekto ľutuje takéto hriechy, ale povedz mi dcéra moja, čo dobrého si komu urobila?"

,,Nespomínam si otče, som špatná žena," vravela mu Lilianna.

,,Nie nie si, ale v tom to si budeš musieť pomôcť sama, musíš chcieť byť inou ženou, ale nie veľmi sa zmeniť, lebo tvoji blízki ťa majú radi takú ako si," vysvetľoval kňaz.

,,Ďakujem otče, som rada, že som to niekomu povedala, ste super," vravela mu Lilianna.

,,Od toho som tu a aj náš Pán, musíš mať vieru dcéra moja, len vieru," povedal jej.

,,Áno mate pravdu, ale je skvelé mať v Puerto Bravo takéhoto kňaza, počula som, že otec Benito je na tom zle," pýtala sa Lilianna. Otec Benito bol už veľmi starý a chorľavý kňaz, ktorý dokonca sobášil Lilianniných rodičov.

,,Dostane sa z toho, ja som otec Damián, keby si ma niekedy hľadala," predstavil sa.

,,Lilianna Guanipová otče," podala mu ruku Lilianna, ,,ešte raz vďaka, verím že sem ešte prídem, lebo ja verím v Pána." Rozlúčila sa sním Lilianna a odišla z kostola smerom na La Tormentu.

,,Á seňorita Lilianna," bežal za ňou Alesio, jeden z robotníkov na La Tormente, ,,to mi dali pre vás." Podal jej červenú ružu a list.

Lilianna otvorila list a čítala:

Ružiam sa v savane nedarí, ale táto je zvlášť pre teba kráska. Zbožňujem ťa. Stretneme sa pri rieke? Budem ťa čakať, aj celý život. Simon

Lilianna sa usmievala.
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář