6.kapitola
,,Fakt skvelý plán," povedal Simon Lilianne, keď boli v bezpečí v aute a vonku neuveriteľne pršalo. ,,Nič lepšie ma nenapadlo, myslela som, že keď mu poviem, že som tehotná, tak ma nebude chceť zabiť," myslela si Lilianna a vravela o tom Simonovi. ,,Enrique Montalvo by ťa bol schopný zabiť, aj keby si mu povedala, že to dieťa je jeho, nemala si tam vôbec chodiť, len zázrakom sme sa obaja zachránili," vravel Simon a šoféroval auto. ,,Nevedel si mi, že sa s ním poznáš a ani to, že chcete získať La Tormentu," povedala Lilianna naštvane a nepozerala Simonovi do očí. ,,Po prvé, nikdy sme priatelia neboli a za druhé, ja sa neusilujem získať La Tormentu," vysvetľoval jej Simon a autom zastal na ranči La Guanipery, ,,ďalej sa nedostaneme, dážď všetko zaplavil, budeme musieť stráviť noc na ranči." ,,Čože? My dvaja? Spo-spolu?" nechápala Lilianna. ,,No ak chceš ostať vonku, nech sa páči," povedal jej Simon a Lilianna pozrela von oknom a usúdila, že Simonov nápad je rozhodne lepší a tak prikývla a rýchlo sa obaja ponáhľali dnu do domu a aj tak boli premočení do nitky. ,,Výborne, som celá mokrá," hnevala sa Lilianna. ,,Tento ranč, nevyhorel celý, choď sa pozrieť do izieb na poschodí, možno tam ostalo niake oblečenie tvojej starej mamy a usteľ si v jednej izbe," vravel jej Simon. ,,Fajn, dobrú noc," povedala Lilianna arogantne a vyšla hore po schodoch. Pozrela väčšinu izieb, ale len v jednej našla niečo čo ju zarazilo. V jednej zo skríň našla svadobné šaty. Rozmýšľala, či patrili jej starej matke, alebo niakej inej žene. Chvíľku na ne hľadela, lebo boli skutočne krásne, ale potom sa osprchovala a prezliekla si na seba niečo suché a šla dole, aby si dala niekde vysušiť oblečenie. ,,Takže si niečo našla," povedal jej Simon a zavesil jej veci nad oheň, ktorý založil. ,,Hej a našla som aj svadobné šaty, babičky Márie Lucie," oznamovala mu Lilianna. ,,Nepatrili Márii Lucii," povedal Simon a Lilianna sa zatvárila sklamane, ,,sú mojej mamy, mala ich na svadbe, keď sa vydávala za môjho otca." Keď Simon vravel o otcovi, bol smutný, asi mu otec chýbal. ,,Simon, tvoj otec, prečo zomrel?" vyzvedala Lilianna. ,,Zabili ho," povedal Simon, ,,a určite nevieš kto?" Lilianna pokrútila hlavou, ,,Archemiro Guanipa, brat tvojho otca." ,,Tomu odmietam veriť," vyhlásila Lilianna bez rozmýšľania. ,,Lilianna, tvoja rodina nie je svätá, uvedom si to, je to pravda, preto je Archemiro Guanipa vo väzení," oponoval jej Simon. ,,A tvoja mama, nemyslím Edelmíru, viem že ona nie je tvoja skutočná mama," pýtala sa Lilianna ďalej. ,,Spáchala samovraždu, keď som bol ešte malý, neviem prečo to urobila, ocko tvrdil, že sme boli šťastní, nikdy som to nepochopil, ale potom otec stretol Edelmíru, no a Edelmíra ma mala rada a stále má rada, ako vlastného syna," priznával Simon. ,,Je mi to ľúto, že sú tvoji rodičia mŕtvi," súcitila s ním Lilianna. Simon jej priniesol niečo na jedenie a spolu sa rozprávali. ,,Lilli si úžasná žena, ale veľmi mladá, niektoré veci v živote ešte nechápeš, ale keď nie si v Puerto Bravo, nie si taká hrdá a namyslená," smial sa Simon. ,,Som aká som Simon, musíš ma mať rád takú aká som," vravela mu Lilianna, ,,som unavená idem spať." Rozlúčila sa so Simonom a odišla do jednej z izieb. Najprv nemohla zaspať, lebo vedela, že rodičia majú o ňu určite starosť, ale napokon zaspala,lenže po chvíli ju zobudil čudný zvuk. Chvílu sedela na posteli a počúvala, čo to tak môže byť. Nevedela čo to je, ale začala sa báť, nebola ešte zvyknutá na všetky veci v savane a začala sa báť, či nemá v izbe niaku háveď, keď zvuk silnel vybehla z izby. Bežala po schodoch a pritom kričala na Simona. ,,Simon," kričala a vletela mu rovno do náruče. ,,Čo sa stalo?" ,,Počula som divný zvuk, ja sa bojím," vysvetľovala mu a obaja šli do Lilianninej izby. Simon ju celú prehľadal, ale nič tam nenašiel a ani ten čudný zvuk nebolo počuť. Ako náhle tam ostali sami, zvuk úplne utíchol. ,,Nič tu nie je," povedal jej Simon, ,,tak dobrú noc." ,,Simon," povedala mu Lilianna tichšie, ,,ale ja sa vážne bojím, čo ak sa to vráti, nechcem tu byť sama, nemohol by si tu ostať, môžeš spať na sedačke, prosím," žiadala ho vystrašená Lilianna a Simon súhlasil. Tak si Lilianna ľahla opäť do postele a Simonovi nezostávalo nič iné len si ustlať na nepohodlnej sedačke v izbe, ktorá bola prežratá molami, ale keďže nechcel nechať Liliannu samu, ľahol si ta. Lilianna sa snažila zaspať, ale mala výčitky svedomia, že chudáčik Simon musí ležať na tej nepohodlnej sedačke, tak sa posadila na posteli a zažla lampu. ,,Zase si niečo počula?" pýtal sa jej Simon, ktorý tiež ešte nespal. ,,Nie, ja len, že či sa ti dobre spí," pýtala sa ho Lilianna súcitne a usmievala sa na neho. ,,Nie, ak mám byť úprimný," priznal sa Simon a vyzliekol si tričko, lebo v izbe začínalo byť teplo. Lilianna na neho hľadela, lebo bez trička vyzeral fakt sexy, aj keď mu to rozhodne nechcela priznať. ,,No táto posteľ je celkom veľká, môžeš spať tu," navrhla mu Lilianna a šla smerom k nemu, aby mu pomohla presťahovať periny a pritom hladela na jeho vypracované telo a svaly. Strašne sa jej páčil a privádzal ju do šialenstva. ,,Dobre," súhlasil Simon a pobozkal ju. Lilianna sa mu chvíľu bránila, ale potom sa začali bozkávať a bozkávať. Obaja celkom zabudli na to, kto bude kde spať, lebo vedeli, že budú spať spolu. Simon ju bozkával, hladil a šepkal jej ako veľmi ju miluje. Začali sa spolu milovať, ale pre Liliannu to bolo po prvýkrát v živote, ale vedela, že sa rozhodla správne, lebo bola presvedčená, že Simon ju skutočne miluje, lebo to povedal Dalile, ako veľmi sa do Lilianny zamiloval. Bolo to krásne a Lilianna toho vôbec neľutovala a neuvedomovala si následky svojích činov. * * * ,,Dobré ráno kráska," povedal jej ráno Simon, keď jej priniesol raňajky do postele a vonku už opäť svietilo slnko. ,,Jej, to si urobil pre mňa," tešila sa Lilianna, lebo jej nikto nikdy nedoniesol raňajky až do postele. ,,No pre nás," priznal Simon a obaja zjedli raňajky. ,,Mali by sme ísť, naši ma už určite hľadajú," uvedomovala si Lilianna. ,,Počkaj," chytil ju Simon za ruku, ,,Lilianna ja ti len chcem povedať, že toto bola najkrajšia noc v mojom živote a bol by som rád, keby náš vzťah ďalej pokračoval," žiadal ju Simon. ,,Ach Simon, veď aj ja, ale je to zložité, pozri koľko ľudí bude proti nám, nie je to možné," priznávala Lilianna. ,,Milujem ťa kráska, a ja som ešte nikdy žiadnu ženu nemiloval," povedal jej Simon a Lilianna nedokázala odolať jeho pohľadu. ,,Aj ťa milujem hlupáčik, pokúsim sa to povedať rodičom, takže zatiaľ musíme našu lásku tajiť," povedala mu Lilianna. ,,Budem čakať, aj keby sme to mali tajiť celý život, láska moja," povedal jej Simon a pobozkal ju. ,,Poďme už domov," navrhla Lilianna a tak opustili ranč na La Guanipere ich hniezdočko lásky, ktoré bolo aj hniezdočkom lásky jej starých rodičov. ,,Uvídime sa tu, toto bude naše hniezdo lásky, zajtra, milujem ťa," rozlúčil sa s ňou Simon bozkom a Lilianna sa pobrala na La Tormentu. Simon jej navrhol, že ju odvezie, ale Lilianna zatiaľ nechcela, aby ich niekto videl spolu. ,,Patrónka Lilianna Guanipová," volal na ňu jeden muž. Bol to veľký Indián a Lilianna sa ho spočiatku zľakla. ,,Prepáčte, ponáhľam sa," vyhovárala sa Lilianna. ,,Patrónka, poslala ma za vami moja krsná mama, musí s vami hovoriť o donovi Simonovi Guerrerovi, moja krsná mama je čarodejnica, odprevadím vás k nej," vravel jej Indián. Lilianna nechápala prečo s ňou niaka žena chce hovoriť a ešte odkiaľ tá žena vie o nej a Simonovi, ale kedže bola na to zvedavá šla s Indiánom do jedenej chatrčke na okraji Puerto Bravo. ,,Výborne Abelcaim, priviedol si patrónku," chválila staršia žena z divným výzorom Indiána menom Abelcaim a ťahala Liliannu dnu do svojej chatrče. Lilianna sa nikdy neocitla na takom divnom mieste, všade boli všeliaké rastlinky a lekvary. ,,Seňora povedzte mi čo chcete a ja pôjdem a neoslovujte ma patrónka, lebo niakou nie som." ,,Si moja drahá, budeš ňou už čoskoro, som Tatacoa, a nemusíš sa ma báť, chcem ti pomôcť a povedať ti niečo o tvojom osude a o Simonovi Guerrerovi, sadni si dievča," žiadala ju Tatacoa. ,,Tak dobre," posadila sa Lilianna. ,,Miluješ ho? Miluješ Simona Guerrera?" pýtala sa Tatacoa. ,,Áno." ,,Neboj sa, aj on teba miluje, ale veľa ľudí bude proti vašej láske, chcem ťa preto varovať, musíš si dávať pozor na Edelmíru Guerrerovú, musíš tu ženu odhaliť a budeš mať moju ochranu," vravela jej Tatacoa. ,,Prečo mi pomáhate, Tatacoa," nechápala Lilianna. ,,Lebo ti vyslobodíš našu rasu svojou láskou a nie moja, nesmieš sa viac hanbiť za to, že si Indiánka," vysvetľovala Tatacoa. Lilianna sa začala obávať, že táto žena ju úplne pozná a že jej číta myšlienky, ,,a okrem toho ťa bude ochraňovať aj Abelcaim, keď na neho zavoláš, pribehne, lebo veľa ľudí tebe a Simonovi Guerrerovi bude chcieť ublížiť a aj tomu dedičovi, čo nosíš pod srdcom." Lilianna skoro odpadla. ,,Počkajte, ja som tehotná, nie to nie je možné," nechápala Lilianna. Toto vôbec neplánovala, veď ona si seba ako matku predstaviť nevedela, určite bude tou najhoršou matkou na svete, ale na druhej strane to bolo dieťatko, ktoré mala so Simonom, a to ju naplňovalo šťastím. ,,Dávaj si pozor, dovidenia," rozlúčila sa s ňou Tatacoa a Lilianna sa konečne vybrala na La Tormentu a uvažovala, či si z nej Tatacoa nerobila srandu, či je vážne tehotná a myslela na Simona. ,,Lilianna, miláčik, kde si bola, mala som strach," utekala k nej mama a obímala ju. ,,Som v poriadku, v noci začalo pršať a tak som prenocovala v Puerto Bravo, lebo stúpla rieka a nedalo sa sem dostať," klamala Lilianna. ,,Už som ťa chcel ísť hľadať, keď sme zistili, že si celú noc nebola doma," strachoval sa o ňu otec. ,,Skutočne som okey," povedala Lilianna a šla do domu a vo dverách sa stretla zoči voči Enriquemu Montalvovi, ale rozhodla sa, že nikomu zatiaľ nič nepovie, lebo skutočne mala z neho strach a teraz tu nebol Simon, aby ju obránil. |