Jdi na obsah Jdi na menu
 


5.kapitola

 

,,Nie, to nie, nemôže to byť tak, ako si myslíme,“ povedala som po chvíli mlčania. Niečo také vôbec neprichádza do úvahy, veď mama by mi celé tie roky nemohla klamať, nie neklamala by mi 17 rokov, tomu odmietam veriť.

,,Nechala som sa uniesť,“ povedala smutne Elisabeth , ,,mňa moja mama opustila a Paula by nemala dôvod to urobiť, napriek tomu, že ma mama opustila, chcela by som ju nájsť, nedokázala by somjej hneď odpustiť, ale časom možno áno. Máš pravdu Lina, to čo som povedala je hlúposť a nezmysel, zabudni na to,“ vravela smutne, že sa mi až chcelo plakať.

„Eli, je mi ľúto, že ťa mama opustila, ale máš pravdu v tom, že moja mama to byť nemôže, ona by ťa nikdy neopustila, nie je to možné, prepáč,“ podávala som jej vreckovku,lebo jej po tváry stekali slzy.

„Nachvíľku som si pomyslela, že by bolo fajn mať sestru ako si ty,“ zobrala si dorúk môjho macka a toto mi povedala. Na pár stotín mi to vyrazilo dych. Ešte před hodinou sme sa na smrť nenávideli  a teraz sa mi tá predstava, mať sestru zapáčila. Vždy som chcela staršiu sestru alebo brata, len nie mladšieho súrodenca.

,,Áno bolo by fajn,keby som mala sestru,“ plovedala som napokon, ale bola to pravda. Elisabeth ma objala a ja som tak zatúžila mať sestru.

„Nie sú v tej kuchyni niako dlho,“ zadivila sa Elisabeth.

Skutočne tam boli celú večnosť, je to už hodina, čo sme sa s elisabeth rozprávali, čo tam asi tak robia? Napadol ma šialený plán: „Jediná možnosť, ako zistiť, čo je alebo bolo medzi našími rodičmi, je to, že ich pôjdeme špehovať, je to šialené, ale inú možnosť nemáme,“ napadlo ma, „Eli, ak zistíme hocičo, ostane kamoškami?“

,,Samozrejme, tak poďme, chcem to už konečne vedieť,“ prikyvovala Elisabeth. Veľmi potichu sme zišli dolepo schodoch na prízemie. Mama a Simon boli v obývačke, odtiaľ sme počuli ich hlasy. S Elisabeth sme sa schovali za posúvacie dvere, cez ktoré nás nemohli vidieť, ale za to my sme ich počuli veľmi dobre.

„Nemala by som ísť zavolať dievčatá,“ počula som mamin hlas a aj to, že vstala zo sedačky a dotkla sa klučky na posuvných dverách. Och nie, teraz nás isto odhalia, čo budeme robiť, mama ma zabije, lebosa nepatrí počúvať cudzie rozhovory, aj keď ide o dobrú veca a okrem toho sme sa ešte nič nedozvedeli.

,,Paula, poď sem. Sadni si,“ povedal jej Simon, „aj tak chceme, aby sa spriatelili a asi je to na dobrej ceste, tak si sadni späť.“ Mami choď! Prosím, žiadala som ju v duchu a našťastie kľučku pustila a počula som jej kroky v obývačke a aj so, že si naspäť sadla na sedačku. S Elôisabeth sme si vydýchli.

,,Simon, tak veľmi sa bojím, že zistia pravdu,“ vravela mu mama. Aká pravda? Už by som konečne mala poznať tú jej pravdu.

,,Raz sa to dozvedia Paula,“ rozhodne povedal Simon, ,,bude lepšie, ak sa pravdu dozvedia od nás, jako by im to mal povedať niekto iný, alebo to opäť odhalia média, tie predsa vedia všetko a môžu opäť vyhrabať tie staré články, keď zistia, že Carolina je na ceste preraziť v súťaži. Viem, že ich to bude bolieť, aj nás to bolí abolelo celých 17 rokov Paula. 17 rokov, čo nás dvoch spája veľké tajomstvo a je to aj 17 rokov, čo nás dvoch oklamala moja rodina,“ rozprával jej Simon. Triasla som sa a chcela som odtiaľ utiecť, ale potom by som sa nedozvedela celú pravdu, to veľké tajomstvo, musím sa to už dozvedieť.

,,Simon, ja nechcem, nechcem o tom hovoriť,“ povedla mama trasúcim hlasom.

,,Musíme o tom hovoriť,“ protirečil jej Simon, ,,je to dôležité a obom nám bude lepšie, uvidí.“

„Ja neviem,“ krútila hlavou mama.

,,Paula, celých 17 rokov som ťa miloval, ale záoveň aj veľmi nenávidel, ale keď teraz poznám celú pravdu, viem, že ťa milujem najviac na svete, si jediná žena v mojom živote, ktorú som miloval a len kvôli mojím rodičom a sestre, sa náš vzťah rozpadol a nám dvom sa zrútil celý svet a veľmi sme trpeli, ale to sa zmení, vynahradíme si celých 17 rokov,“ rozprával je Simon a ja som neverila vlastným ušiam. Mama mu skočila do rečí: „Aj ťa milujem Simon, ale všetko je také zložité. Carolina a ani Elisabeth to nepríjmu, tak ako si predstavuješ, ale budú z toho nešťastné a potom budeme nešťastní aj my dvaja, nepostavím si svoje šťastie na ich nešťastí, to nie Simon.“

Neverila som vlastným ušiam, mama a Simon sa milujú, a ešte to je aj 17 rokov a Simonová rodina ich odlúčila. Nedokázala som sa ani pozrieť na Elisabeth, hľadela som na biele dvere a počúvala ďalej ich slová. Postupne sa mi to aj tak celé vyjasnilo, ale stále som mala ten pocit, že si to musím vypočuť celé, aj keď sa to celé blížilo len k jednej pravde a z tej mi bolo smutno.

,,Je to pár dni, čo mi otec dal ten list od mamy, kde priznáva čo nám vykonla,“ smutne hovoril Simon.

,,Ten deň si dobre pamätámSimon,“ vravela mama s obrovskou bolesťou v hlase a určite aj v srdci, ,,bol to najhorší deň v mojom živote!Vracla som sa domov, lebo som už chcela byť s tebou, ale namieto teba tam bola len tvoja matka, otec a Marlena,ach Simon,“ mama plakala, ,,a vtedy sa mi tvoja mama vyhrážala, že ak ťa hneď teraz neopustím, pretože som len druhotriedna speváčka, žena ktorá sa k tebe nehodí, tak Simon, ona-ona mi povedala, že ublíži našej malej dcérke,“ nevládala to ani len dopovedať, veľmi plakala, „vytiahla pištoľ, strašne som sa bála Simon a ona namierila tú zbraň na kočík,v ktorom spinkala naša malá Ave Elisabeth, ona ju chcela zabiť, myslela to vážne Simon, čo som mala spraviť?Nemohla som dopustiť, aby ublížila mojej dcérke miláčik, radšej som sa vás dvoch vzdala a opustila vás a ušla som aj s tajomstvom, ktoré som ti ten večer chcela povedať, vedela to len Marlena, myslela som, že sme priateľky, ale ona to tvojej mame povedala, zradila ma. Tak som utiekla a nepovedala ti, že som akurát čakala našu mladšiu dcérku, moju maličkú Carolinku-“

,,Paula, mne je to tak ľúto, mal som byť vtedy doma a nie v tej mizernej práci. Nikdy by sa to nestal. Matka ma oklamala a povedala mi, že si utiekla s milencom a preto si ma a Ave Elisabeth opustila a ja ako najväčší hlupák som jej to uveril a 17 rokov som ťa preklínal. A potom som našiel ten list od matky. Písala v ňom, čo urobila a vieš čo bolo najhoršie?Ona toho vôbec neľutovala. V tom liste som našiel aj rúžovú mašličku do vlasov, jedinú věc, ktorú mám po svojej druhej dcérke. Hneď jako som sa to dozvedel, musel som ťa nájsť, lebo som ťa celých tých 17 rokov miloval. Elise som povedal, že si nás opustila a celé roky som jej vštepoval myšlienku aby ťa nenávidela a to bola veľká chyba. Som šťastný láska moja, že si mi odpustila všetky tie urážky, keď sme sa stretli na kastingu, a že som ti neveril, som fakt idiot, ale teraz sa to zmení, lebo už nechcem žiť bez teba, ty a naše dcéry ste to najlepšie čo vo svojom živote mám a už konečne musíme byť šťastní Paula, lebo my si to zaslúžime, už nám nikto nebude stáť v našej láske, nikto, lebo ťa veľmi milujem,“ vyznával lásku mame.

Rozplakala som sa. Ave Elisabeth sa teda vôbec nemýlila, lebo Simon je môj ocko a my dve sme skutočne sestry a celé tie roky ma podlo klamali, môj ocko žije a mama mi klamala, ona mi zničila celý život. Pozrala som na elisabeth. Hlavu si držala v rukách, aby zakryla jako veľmi plače. Som taká nahnevaná a nešťastná a ľutujem, že som to všetko počula. Môj ocko žije!Ale nebola som nadšená, bola somz toho všetkého sklamaná, že som 17 rokov žila v jednom veľkom klamstve a myslela som si, že ocko zomrel. Preto bol Simon na mňa taký milý, on už vedel, že som jeho dcéra, bolo to bolestivé. 17 rokov som mohla mať rodinu, ale kvôli Simonovej rodine to tak nie je, najmä kvôli tej žene, jeho matke a on radšej uveril jej, ako by mal veriť žene, ktorej teraz tvrdí, ako veľmi ju miluje. Nie, on si mamu nezslúži, mal bojovať o jej lásku a vyhľadať ju a zase ona bola zbabelá a radšej sa vzdala šťastného života, len z hlúpeho strachu, ale prečo ho nevyhľadala o pár mesiacov neskôr a nepovedala mu jako to celé bolo? Mohli spolu utiecť do inej krajiny aelbo vymysleť niečo podobné. Zbabelci! Určite sa dostatočne nemilovali, inak by za svoju lásku bojovali. Nie, toto im v živote neodpustím, nikdy v živote, ani Simon nikdy v živote nebude mojím ockom, lebo si nezaslúži moju lásku a obdiv a ani lásku mojej mamy. Tak veľmi ma to bolelo a plakala som. Všetky moje sympatie k Simonovi pominuli, bolo to preč a tak veľmi som sa hnevala na mamu, za to že mi klamala. Nebol a to úplne ich vina, že sa rozišli, teda že mama zbabelo ušla, ale aj tak to bola aj ich vina. Nech si zapamätajú jednú věc. Že toto im nikdy neodpustím! A teraz im to pôjdem vykričať, nech si to zapamätajú do konca svojho života, čo si o nich myslím a svoj názor nezmením. Nie, mne už klamať nikto nebude, lebo aj ja mám city a nie som len bábika v ich rukách. A tak som bezhlavo, bezrozmýšľania otvorila posuvné dvere do obývačky. Videla som maminu uplakanú tvár a j smutný výraz na Simonovej tvári. Obaja na mňa neveriacky hľadeli.

,,Miláčik, po-počula si, no to o čom sme sa so Simonom bavili?“ pýtala sa ma so strachom hlase mama a vstala zo sedačky a šla ku mne.

,,Nedotýkaj sa ma,“ zakričala som jej . Nikdy sme sa s mamou nepohádali, tak veľmi to bolelo,

,,Carolina, vysvetlíme ti to?“ prosíkala ma mama autierala si slzy.

,,Áno Carolinka, dovoľ nám to vysvetliť,“ prosil ma i Simon.

,,Nie! Nechcem počúvať ani jedného z vás, celý m§j život je jedná veľka lož, vy ste ma oklamali,“ kričala som po nich.

,,Nie, tak to vôec nie je, ja som ťa len chcela uchrániť,“ snažila sa mi to vysvetliť mama, ale ja som ju opäť odbila svojími argumentami, všetkými silami som bola presvedčená, že pravdu mám ja a nie ona.

,,Ale je to tak! Bola si to ty, kto mi klamal, že môj ocko zomrel, si klamárka. Celý život mi bolo divné, že mi o ockovi nechceš nič povedať, ale klamala si mi, lebo on žuje a ešte mám aj sestru. Čo ste vy dvaja vlastne čakali? Že sa vám teraz obom vrhnem do náruče a budem najšťastnejšia na svete a hneď vám odpustím to, že mi celý život klamete,“ tak veľmi som im chcela spôsobiť čo najväčšiu bolesť, ,,omyl,“ pokračovalasom so zvýšeným hlasom ,, vy si nezaslúžite ani moje, ani Elisine odpustenie. A už vôbec nie našu lásku, lebo obaja ste boli zbabelí, aby ste bojovali o svoju lásku, o svoje šťastie a šťastie vaších detí, teda moje a Elisino. Nie! Mamy, ty si radšej ušla, lebo si sa bála postaviť tej ženskej  a ty Simon si uveril, že mam je niaka pobehlica. Viem v čom to bolo! Určite ste sa dotatočne nemilovali, však? Zoznámili ste sa na niakom nóbl večierku a celé to bol len románik?“ od zlosti som plakala a rozhadzovala rukami ako  to robia v telenovele a rozmýšľala som aj nad tým,že je zo mňa veľký rečník a za iných okolnosti by som schytala takú facku, ako ešte nikdy. A nechápala som kde sa vo mne berú také drsné slová, ,,tak už mi odpovedajte!“

,,Možno máš pravdu,“ ako prvý sa spamätal Simon, aby odpovedal na otázku, ,,keby som tvoju mamu viac miloval, vyhľadal by somju, ale bol som mladý a nahnevaný a uveril som skôr matke, že ma Paula opustila, mňa a elisu, ale ver mi ľutujem toho najviac najviac na svete,“ vravel pokjne, vôbec na mňa nekričal.

,,Nepotrebujem tvoju ľútosť,“ vykríkla som mu do tváre.

„Zoznámili sme sa na večierku,“ skočila mi do rečí mama, ale už neplakala, ,, ale nebol to žiadný románik. Viackrát sme sa stretli, boli sme na rande a po roku chodenia sme sa zasnúbili. V ten deň som Simonovi povedala, že čakám dieťa a o 9 mesiacov sme sa obaja tešili z dcérky, z Ave Elisabeth. Dostala meno po mojej mame, ktorá už nežije a svojej vnučky sa nedočkala, dva mesiace před jej narodením zomrela. O mesiac som sa dozvedela ďalšiu krásnu novinku, opäť som bola tehotná, čakala som bábätko. Bola som v druhom mesiaci tehotenstva, keďsom bola nútená Simona a Elisabeth opustiť a to sme sa mali so Simonom brať. A o 7 mesiacov si sa narosila ty. Dala som ti meno Carolina Rosa po mojej sestre a Rosa je po španielsky ruža. To meno máš aj preto, že prvý darček, ktorý mi Simon daroval bola červená ruža, ktorú mám doteraz. Možno sme boli odlúčení, ale ešte pred som dostala darček vďaka ktorému som nezostala sama, ale mala som teba, svoju obrovskú radosť v živote, chápeš Carolina, preto ťa tak veľmi zbožňujem a nedám na teba dopustiť, nevedela by som si predstaviť život bez teba miláčik môj, keby som ostala sama, asi by som to nezvládla,“ rozprávala mama svoj príbeh a nikto ju neprerušoval, ,,neviem prečo som Simona potom nevyhľadala, ale stále som mala strach z Eleny, z jeho mamy, musela som sa s tebou Carolina skrývať, bála som sa aby ti neublížila, tebe a ani Ave Elisabeth a to som jako matka nemohla dopustiť.“

,,Moja mama nemala Paulu nikdy rada, podľa nej bola len druhotriedna speváčka a nemohla sa zmieriť s tým, že som sa do nej zamiloval a keď sa dozvedela, že čakáme Ave Elisabeth dokonca sa pokúsila sotiť tvoju mamu zo schodov, našťastie jej to nevyšlo. Bola nepríčetný šialenec a schopná Elisabeth zabiť, až neskôr som to zistil, ona bola schopná hrozných činov,“ prerušil mamu Simon, ,,tým, že umrela, urobila láskavosť mnohým ľuďom, ktorým ublížila, kvôli hriechom ktoré napáchala si to záslužila:“ Musel je veľmi nenávidieť, keď takto hovoril o vlastnej mame.

,,Vedela som to,“ povedala odrazu Elisabeth, ja som aj zabudla, že ta je tiež, ,,tušila som, že ona je moja matka,“ ukázala na moju mamu.

,,Elisabeth, ale ako?“ pýtal sa jej Simon.

,,Teta Marlena mi povedala jej meno a aj to, že ona je tiež zodpovedná, že ma opustila a že toho ľutuje, ale nepovedala mi nič bližšie a ani to, že mám mladšiu sestru,“ vysypala zo seba a rozplakala sa a zvyšovala hlas, ,,povedala, že nemám dôvod matku nenávidieť, lebo ma neopustila dobrovoľne,“ vravela, ,,teraz chcem byť sama a budem rada, ak mi vy traja dáte pokoj, dnes večer som toho počula viac než dosť, prajem vám dobrú noc,“ vyšla z nášho domu, pričom tresla dverami.

,,Elisa,“ kričal za ňou Simon, ,,Elisabeth, počkaj, zlatíčko,“ utekal za ňou.

Ostala som tam s mamou sama, ale nedokázala som sa jej pozrieť do očí a už vôbec jej niečo povedať: „Prečo neutekáš za svojou dcérou?“ pýtala som sa jej.

„Lebo mám ešte jednu dcéru a nenechám ju samu doma, nie dnes, dcérka porozprávajme sa,“ odvetila,ale ja som pokrútila hlavou. Chcela so mnou hovoriť, ale ja som ju ignorovala. Nechcela som ju počúvať, lebo som toho za celý večeer počula toľko, že ešte stále sa mi z toho zdvihal žalúdok a bola som nešťastná. V hlave mi stále znelo všetko, čo som počula, teraz som už poznala celú pravdu. Neviem ako dlho sme tam s mamou sedeli mlčky, keď jej odrazu zazvonil mobil, úplne som sa zľakla. Zodvihla ho a otočila sa ku mne, s plačom mi oznámila: ,,Carolinka, Elisabeth zrazilo auto, ona umiera, moja dcérka umiera, nie to sa nemôže stať,“ plakala mama. Cítila som, že v tejto chvíli ju musím objať a aj som to urobila a obe sme sa ešte viac rozplakali.

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

slovny zvrat

(Lucy Mikles, 21. 2. 2007 17:55)

je zaujimave, kolko ludi- vratane teba- pouziva slovny zvrat ,,napadlo ma" nespravne. Napadnut ta moze medved ale v suvislosti s myslienkou je vhodne pouzivat ,,napadlo mi". Tolko sudny posudok, morda