Jdi na obsah Jdi na menu
 


4. kapitola

 

Po kastingu som hneď utekala domov, aby som zavolala svojím najlepším kamoškám, musela som im všetko povedať. Najskôr som zavolala Adi.

,,Aďa, čau tu je Lina," povedala som rýchlo, len čo mi zodvihla telefón a nečakala som ani kým povie "prosím".

,,Jej ahoj," pustila som ju k slovu, ,,tak ako si dopadla?"

Samozrejme svojím kamoškám som povedla, že som do súťaže prihlásila.

,,Postúpila som do semifinále," skríkla som plná nadšenia do telefónu.

,,To je super, teším sa s tebou, fakt perfektná novinka," počula som jej na hlase, že sa teší.

,,A to nie je všetko, musím ti to povedať celé," a tak som začala rozprávať o mojej bitke s Ave Elisabeth, o divnom správaní mojej mamy, o Simonovi a aj o kastingu.

,,Ty si toho zažila za jeden deň," povedala mi Aďa, keď som skončila svoj monológ, ,,sa stavím, že už vymýšľaš, ako sa Elisabeth, či ako sa volá, pomstíš."

Odhalila ma! Vidno, že je moja kamoška. Mala pravdu, cestou domov som rozmýšěala nad tým, že ešte všetko tej odpornej Elisabeth vrátim.

,,Hej, ešte to schytá za to moje nové tričko," dala som jej za pravdu, ,,vieš čo, je mi ale ľúto, že ju mama opustila, musí to byť hrozné."

,,Ľutuješ ju, aj keď ju nemôžeš vystáť," povedala mi Aďa. Bolo to zvláštne, ale vedela som aké to je, mať len jedného rodiča. Ale určite je to horšie, keď ťa niekto opustí, ako v mojom prípade, lebo môj ocko zomrel a neopustil ma dobrovoľne. Bolo mi jej ľúto.

,,Je mi jej ľúto, áno ľutujem ju," a vôbec som neklamala, ,,a čo máš ty nové?" A začala mi rozprávať o chalanovi, ktorý sa jej, aj keď to nechce priznať a niekedy na neho nadáva, páči.

,,Jaj budete my chýbať, ty a baby, keď idú tie prázdniny," povedala mi. Od zajtra nám začínajú prázdniny a budú trvať týždeň.

,,Aj mne, nebudem mať s kým kecať," povedala som a počula ako prišla mama, ,,jaj budem končiť, seňora záhadna prišla domov," a na to sme sa rozrehotali do telefónu, ,,maj sa moja, ozvem sa."

,,Aj ty Lina a pozdrav seňoru záhadnú," a zložila telefón.

                                                                       *                                     *                                 *

Prázdniny ubehli ako voda a nastal piatok. Ráno som sa zobudila a na raňajkách ma čakalo zrovna nie milé prekvapenie.

,,Večer ideme na večeru so Simonom a jeho dcérou," oznámila mi mama a ja som vyprskla do kakaa: ,,myslela som, že sa so Simonom nenávidite," prehodila som medzi rečou, lebo som bola nahnevaná. Ja sa mám akože skamarátiť s Ave Elisabeth, lebo presne o toto mame išlo, ale na to nech zabudne, aj keby Ave Elisabeth bola posledný človek na Zemi, nekamarátila by som sa s ňou, radšej by som dobrovoľne skočila z mosta, to teda nie, odmietam vôbec ísť na tú večeru. Mama na mňa pozrela a zdvihla obočie. Hups problém!

,,Už sme na to zabudli," povedala, ale odvrátila svoj pohľad odo mňa.

,,Aha chápem, takže na zmierenie musíme ísť na večeru. A ozaj, prečo nejdeš len ty so Simonom, lebo ja silne pochybujem, že Elisabeth túži po stretnutí so mnou," odrapkala som jedným dychom.

,,To neviem, ale žiadne vylomeniny Carolinka a budeš sa správať slušne, sľúb mi to," žiadala ma.

,,Nie som malé dievčatko, neboj sa mami budeš prekvapená, aká budem slušná, zdvorilá a taktná, čestné skautské," zaprisahala som sa. Aj keď som si myslela svoje. Nemôže odo mňa chcieť, aby som sa spriatelila so Simonovou dcérou. Na ten večer som sa vôbec netešila a tak som sa šla do svojej izby pripraviť na popravu. Sadla som si na posteľ a zobrala do rúk svojho najobľúbenejšieho plyšového medveďa, ktorého mám od ocka, teda to tvrdí mama, že mi ho kúpil ešte predtým, než som sa narodila. Zapla som počítač, aby som si skontrolovala maily, ale nikto dôležitý mi nepísal. Tak som napísala Adi, že čo ma večer čaká a potom som len tak surfovala na nete a pozerala si fotky. Viem, že som dievča, ale milujem hokej, najmä finských hokejistov, môj obľúbenec je Tuomo Ruutu, a je aj skutočne pekný. Vlastne v skutočnosti teraz nie som zamilovaná, ale mám veľa idolov a Tuomo Ruutu je jeden z nich. Veľmi túžim ísť sa pozrieť do Fínska, aj keď tam musí byť poriadna zima,keď je to až na severe. Aďa mi napísala, že dúfa, že to dobre dopadne, a začali sme si len tak písať o škole a potom písala aj o Andym Roddickovi, tenistovi a jej idolovi. Aďa príležitostne hráva tenis, kedy si ho hrávala pravidelne, ale teraz len občas, ale stále ho pozerala v telke a aj kvôli Roddickovi, nikdy som tohotoľko o tenise nevedela, až keď som spoznala Aďu. Odpísala som jej, že už sa musím pripraviť na večeru a odhlásila som sa z netu.

                                                                *                                           *                                       *

O pol siedmej som už sedela v obývačke v mojích najkrajších červenobielych šatách, ktoré mi raz kúpila mama na zvláštne príležitosti a bola presvedčená, že toto je jedna z tých príležitosti. Tie šaty sú vážne moc krásne. Sú celé červené s bielymi bodkami a bez ramienok, fakt krásnučké. Čakala som na mamu, lebo o siedmej sme mali byť v reštike, ale samozrejme to nebolo možné, lebo seňore, pod krycím menom mojej mamy, to zase trvalo celú večnosť a na sto percent budeme meškať, ale jej to očividne neprekážalo.

,,Mami, meškáme," zakričala som na ňu, lebo inak by sme určite nikam nedošli, čo neznelo zase až tak zle.

,,Veď už idem, " počula som jej melodický hlas a videla ju ako ide po schodoch. Na chvíľu som pomyslela, že táto žena, nemôže by ť moja mama. Mala krásne šaty a nové topánky, ktoré som ju raz donútila kúpiť a ešte nikdy ich nemala obuté. Aj účes mala iný, isto bola u kaderníčky, bola krásne namaľovaná a vôbec nevyzerala ako moja mama, ale skôr ako staršia sestra.

,,Vyzerám snáď zle," povedala, keď ma videla ako neveriacky na ňu hľadím už dobrých pár sekúnd.

,,Nie mami, si prekrásna," priznala som.

,,Skutočne?"

,,Samozrejme, " potvrdila som, ,,ale mami,je to len večera a ty vyzeráš ako by si šla na odovzdávanie cien Grammy," zažartovala som.

,,Och ponáhľajme sa prídeme neskoro," zahovárala. Ale pozrime sa zrazu meškáme, pripomínam, že to jej trvalo celú večnosť. Panebože, čo sa len deje s mojou mamou, veď sa správa ako teenagerka a hneď ma napadlo to najhoršie, čo ho som sa obávala a dúfala, že sa to nikdy nestane. Neviem, bojím sa na to len pomyslieť, žeby moja mama bola zamilovaná do Simona. Taxík zastal pred super hotelom, ktorý bol veľmi exklusiv. Celkom sme sem s mamou zapadli,lebo väčšina ľudí bola elegantne oblečená. Pri jednom stole som zbadala Simona s jeho podarenou dcéruškou.

,,Ahojte," pozdravil nás a odsunul mame stoličku a tá si sadla. Elisabeth len niečo zamrmlala a hodila po mne vražedný pohľad.

,,Prepáčte, že meškáme," ospravedlňovala sa mama.

,,To je v poriadku, ešte sme si s Elisabeth neobjednali, čakali sme na vás," prijal jej ospravedlnenie a ja som zatiaľ  čítala jedálny lístok. Úprimne po celý čas to bola nuda a strata času. Mama a Simon sa rozprávali o súťaži. Bolo zvláštne pozerať sa na dvoch ľudí,ktorí sa len pred týždňom išli zabiť. Mama sa chichotala a mne bolo z toho všetkého už pekne trapne a za celú hodinu, čo sme ta sedeli som nepovedala ani jedno slovo a podľa mamy, mne huba mele stále. Najhoršie bolo, keď sa začali rozprávať o svojím ratolestiach, v preklade o Elisabeth a mne. Vážne som myslela, že hodím tyčku do jedla. Alebo, že urobím niečo podoíbné, len ma momentálne nič nenapadlo, a to bola veru veľká smola.

,,Eli je teraz v maturitnom ročníku a chystá sa na vysokú," oznámoval nám Simon a Elisabeth sa zatvárila akoby to bolo prekvapenie aj pre ňu, ,,je od Caroliny staršia o rok, však?"

,,Máš pravdu," potvrdila mama a začala svoj monol´g o kom inom ako o mne, ,,Lina má skvelé známky," a ďalšie podobné blbosti, ,,dúfam, že pôjde na vysokú a nestane sa speváčkou ako ja." Jedinou pravdou bolo, že sa chcem stař speváčkou, ale iste že uvažujem ísř na vysokú školu, lebo v dnešnom svete, je vysoká nutnosť.

,,A prečo nie?Chcem byť speváčkou," skočila som jej do reči.

,,Musíš myslieť na budúcnosť, škola vzdelanie je dôležitejšie ako spievanie," protirečila mi. To mi vraví tá pravá, veď ona nedokončila ani strednú, kvôli spievaniu.

,,Má pravdu, lebo ani ja nechcem byť niaka právnička abo bohvie čo, chcem byť tanečníčka," zapojila sa do rozhovoru Ave Elisabeth, ,,,som kapitánka roztlieskavačiek a chodím aj do tanečnej školy, ževraj mám tanec v krvi asi som to zdedila po mame." Pri tých posledných slovách, bola veľmi smutná, asi svoju mamu nenávidí za to, že ju opustila. Mama mala pre ňu pochopenie:,,Dúfam, že raz uvidím aká si tanečnica."

,,Určite áno," rozžiarili sa oči Ave Elisabeth, ,,vieš Paula, mne sa veľmi páčia tvoje hudobné videoklipy, viem že si všetky choreografie vymyslela sama, však ma niečo naučíš," rozprávala Ave Elisabeth a mama sa na ňu usmievala.

,,Samozrejme," pohľadila ju po vlasocha ja som zažila pocit žiarlivosti. Na Elisabethinej tvári sa zjevil úsmev a ja som si uvedomila, že aj Elisabeth je len človek av yzeralo to tak , že Elisabeth by s mojou mamou chcela diskutovať o tanci poriadne dlho.

,,Teraz na oplátku pozveme mi na večeru vás, ale to radšej dojde k nám a ja niečo uvarím," povedala odrazu mama.Ohromný nápad! Isto v úvodzovkách, len dúfam, že to nebude tak skoro.

,,Výborný nápad Paula, " potešil sa Simon, ,,už si si vybrala pesníčku do semifinále Princezná," pýtal sa mňa.

,,Hej, ale to je prekvapko, nevyzvedajte odo mňa," odvetila som.

,,Neboj sa budeme ti fandiť, nezabudni, že už to je len malý krok, aby sa ti splnil tvoj sen, ale ty budeš isto najlepšia," bol o tom taký presvedčený a pritom ani ja som tomu neverila, ,,musíš si len veriť," dodal akoby mi čítal myšlienky.

,,Pousilujem sa, aby som teba a mamu nesklamala," prisľúbila som napokon, ,,no aj svojho ocka."

,,To sa nestane," povedal Simon.

,,Simon má pravdu," dodala mama a Simon sa na ňu usmial. Mám Simona rada, ale nech sa nepokúša baliť moju mamu, lebo by som mu musela vyhlásiť vojnu. Pozrela som na Elisabeth. Asi rozmýšľala nad tým istým, lebo sa mračila, asi ešte nestratila nádej, že jej mama sa k ním ešte vráti, možno bola schopná jej odpustiť, keby sa kním vrátila a preto tiež nechcela, aby medzi našimi rodičmi niečo bolo, ikeď iskra už preskočila.

Začala som si predstavovať, že by sa mama a Simon vzali, to by Ave Elisabeth bola moja nevlastná sestra, no ďakujem pekne. Rýchlo som si takéto myšlienky vyhnala z hlavy, bolo to ako zlý sen.

,,Ocko, už je veľa hodín, pôjdeme už," vďaka za tú to vetu Ave Elisabeth.

,,Áno, odvezieme vás domov," súhlasil Simon a mama prikývla. Z hotela sme šli k Simonovému auto. Pozerala som na Elisabeth, mala krásne šaty a bola odo mňa vyššia asi o 5 centimetrov a inak bola aj veľmi pekná a určite je veľmi obľúbená v škole, veď je kapitánka roztlieskavačiek.

,,Aké perfektné auto," zvolala som pred Simonovým čiernym nablízkanym autom.

,,Aj Eli sa páči," snažil sa, aby sme sa s Elisou skamarátili, ale to bolo nemožné, ale prečo im na tom tak záleží? Keď sme dorazili pred náš dom, mama navrhla:,,Poďte ešte na chvíľu k nám," a Simon súhlasil, ale Elisabeth chcela protestovať, ale keď  uvidela náš dom onemela.

,,Máte krásny dom, my s ockom žijeme ešte s celou našou rodinou a páčilo by sa mi žiť v takomto dome, je prekrásny," rozplývala sa Elisabeth

,,Pre mňa a mamu je až príliš veľký," skonštatovala som, ,,tak poď ukážem ti ho," navrhla som, keď mama a Simon odišli do obývačky. Najskôr som ju zaviedla na poschodie, kde máme 7 izieb. Jedna je menšia obývačka, potom maminá spálňa, potom moja decká a z jednej menšej som si urobila šatník a zvyšné tri sú akože hosťovské aj keď v nich nikdy nikto neprebýval. V podzemí má mama vlastné nahrávacie štúdium.

,,Keď nie je mama doma, skúšam si niečo nahrať, " priznala som sa jej a ani neviem prečo som to povedala práve jej.

,,Pekne spievaš Carolina," pochválila ma.

,,Ďakujem ti," odvetila somjej  a ukázala jej ešte prízemie, kde je kuchyň, obývačka, kúpelne, pracovňa a ešte záhradu kde máme bazén. Nakoniec sme zakotvili v mojej milovanej izbe. Mám ju veľmi rada, je celá rúžová, lebo to je moja najobľúbenejšia farba. Mám tam dvere do mojej vlastnej kúpeľne a šatníka ešte na terasu.

,,Skutočne pekná izba, taká milá, útulna," skonštatovala Elisabeth, ,,pzri Lina, nechcem sa už s tebou hádať, prepáč mi to, čo sa stalo na kastingu, ja by som bola radšej, keby sme boli kamarátky, ak by to bolo možné?"

Musela som uznať, že ma to prekvapilo, také niečo som od nej nečakala.

,,Jasne, je to možné, je fajn, mať novú kamarátku," chcela som, aby sme boli kamarátky, niečo mi hovorilo, že je to tak správne, a určite nie je naškodu, mať novú kamarátku.

,,Ocko sa poteší," priznala Ave Elisabeth, ,,neviem prečo, ale aj s tvojou mamou sa snažia, aby sa z nás stali priateľky, ale neviemprečo?" pýtala sa sama seba, lebo ja som na túotázku nevedela odpovedať.

,,Viem len to, že ockovi sa tvoja mama páči a mňa by zaujímalo odkiaľ sa poznajú?" pýtala sa ďalej.

,,Netuším, ale najskôr sa k sebe správali škaredo, ale teraz je mama ako vymenená," hovorila som jej svoje nadobudnuté poznatky. Elisa sa na chvíľu zarazila:,,Tvoj ocko? Zomrel? Vieš o ňom niečo? Akosa volá?" položila mi toľko otázok, že som nevedala kde začať.

,,Áno zomrel," sadla som si na posteľ a zobrala do rúk svojho medveďa, ,,ale neviem o ňom nič."

,,Ten medveď! Ja mám takého istého, mám ho odmalička, je na všetkých fotkách čo mám v albume," zvolala a hľadela na môjho macínka.

,,Takého istého?" už som vážne prestávala všetkému rozumieť.

,,Zvlášne," zvolala, ,,máme rovnakého medveďa," ach kam tým to dievča mieri, ,,mňa moja mama ževraj opustila a tvoj ocko je ževraj mŕty. Ani jedna znás o svojom stratenom rodičovi nič nevie," vyjasňuje sa mi to, ,,môj otec a tvoja mama sa poznáju už veľmi dlho a nechcú nám povedať odkiaľ a ako dlho," och nie, to nemôže byť pravda. Spočiatku som tomu neverila, ale keď som si to poskladala dokopy, myslela som na to isté ako Elisabeth.

Čo ak je Simon môj ocko?

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

DENISA!!!

(L*U*C*I*A, 21. 1. 2007 21:08)

Aďa???To hadam nemyslis vazne. Najprv som pochybovala, ale Andy Roddick ma presvedcil. Totalne sa s hlavnou hrdinkou stotoznujes a ta Ada...vsak asi vies, co si myslim