Jdi na obsah Jdi na menu
 


4.kapitola

 

,,Počúvaš ma vôbec Lilianna, " pýtala sa jej na druhý deň Valentína Ayalová, lenže Lilianna celú noc a aj teraz myslela na niečo úplne iné a vôbec Valentínu nepočúvala.

,,Iste Valentína, že ťa počúvam," zaklamala Lilianna, ale nepozerala sa Valentíne do očí a znova myslela na to, ako ju Simon Guerrero pobozkal.

,,Lenže, ty ma nevnímaš, práve som ti hovorila, že môj krsný Ernesto, dnes popoludní usporiadáva oslavu, na váš príchod a pozval všetkých široko ďaleko a dokonca aj Guerreovcov, oni žijú na La Guanipere, ale nie sú to dobrí ľudia a inak Lilianna konečne spoznáš moju mamu a sestru Trini," vravela jej Valentína, ale to už Lilianna hltala každé jej slovo.

,,Ako to, že to neviem," divila sa Lilianna a zároveň sa obávala, čo sa stane, keď Simon zistí, kto v skutočnosti je.

,,Veď ti to teraz hovorím, idem ešte za Santosom, uvidíme sa popoludní," rozlúčila sa Valentína s Liliannou a utekala nájsť Santosa. Lilianna šla do domu, nájsť svoju mamu, aby sa jej spýtala na popoludnie, ale keďže ju v dome nevidela, šla do jej izby. Paula v izbe nebola sama, ale rozprávala sa so svojim manželom Santiagom.

,,Upokoj sa Paula," vravel jej Santiago, zatiaľ čo Lilianna načúvala za dverami ich izby, ,,nikto sa nič nedozvie, to ti sľubujem, dnes poobede, keď sem príde tá čierna vdova Edelmíra, ešte si ma vypočuje a začneme proces voči nej, aby nám vrátila La Guaniperu a La Floricientu," vravel ďalej Santiago. Lilianna nechápala, prečo jej otec nazval Edelmíru Guerrerovú čiernou vdovou, nikdy jej tak totižto nehovoril, pre Liliannu to bolo prekvapujúce.

,,Len nech sa nikto nedozvie pravdu," prehovorila Paula smutne. Lilianna už absolutne nič nechápala, ale počula v izbe kroky, preto čo najrýchlejšie ušla.

,,To sa teda nerobí seňorita," povedala jej služka, do ktorej Lilianna skoro vrazila.

,,Prosím ťa Chenoveva a ty robíš čo, ty klebetnica, neopováž sa to povedať mojím rodičom," arogantne zvolala Lilianna a šla si urobiť čaj.

,,Ste príliš drzá seňorita," odvetila Chenoveva a odišla z kuchyne. Lilianna jej už chcela niečo zakričať, keď do kuchyne vošiel Enrique, snúbenec Márie Teresi.

,,A čo tú robíš tak sama," pýtal sa Lilianny a sadol si za stôl.

,,To je jedno, počuj Enrique, ty a Mária Teresa ste snúbenci už dlho?" vyzvedala Lilianna od Enriqueho.

,,Iste dlho, sme prakticky najlepší priateľia a tebe sa tu páči, na La Tormente?" pýtal sa jej Enrique.

,,Poviem ti, že v meste je omnoho lepšie, ale rodičia sem chceli prísť a ja chcem zistiť niečo o svojej rodine, i keď rodičia mojích rodičov už zomreli," vysvetľovala Lilianna.

,,Aha, ja som myslel, že si sem prišla z povinnosti, ale myslím že sa ti tu páči, a dám ti radu," postavil sa Enrique a šepotom riekol, ,,Simon Guerrero veru nie je muž pre teba." A bez slova zmizol. Lilianna už s toho všetkého bola unavená a teraz sa aj trápila, aby Enrique, ktorý očividne všetko o nej a Simonovi vedel, to nepovedal jej rodičom.

,,No teba som veru, takto po ránu stretnúť nechcela," povedala Lilianna, keď do kuchyne vošla Isabella Monttiová.

,,Napodobne drahá," odvetila Isabella a Lilianna, ktorá sa rozhodne s Isabellou rozprávať nechcela, vstala od stola a odišla z kuchyne. A rozhodla sa, že ešte pred oslavou pôjde do Puerto Bravo, lebo chcela zavolať kamarátke, teda ak v Puerto Bravo je taká vec ako telefón. Robotníci na La Tormente ju ubezpečili, že v dedine sa nachádza telefón aj jej vysvetlili cestu, ale Lilianna obchod s telefónom nenašla, tak požiadala jednu ženu na ulici v dedine a tá jej ochotne poradila.

,,Prosím vás, kde sa v dedine nachádza telefón," pýtala sa Lilianna.

,,Iste," odvetila žena a zaviedla Liliannu, až k obchodu, kde bol telefón i telegram, ,,šla by som s vami aj dnu, ale tento telefón vlastný môj nápadník, teda stále ma otravuje, ale ja čakám len na môjho Miguelóna," zdvôverovala sa jej žena, ,,som Solita Cruzová."

,,Teší ma Solita, som Lilianna Guanipová a ďakujem, že si mi ukázala kde je telefón a nech ti to s tým tvojím Miguelónom vyjde," usmiala sa na ňu Lilianna, lebo ešte nestretla takú zábavnú ženu, akou bola Solita Cruzová, ktorá stále vravela len o svojom Miguelónovi, ktorý je na vojne, ale už 5 rokov sú zasnúbení.

,,Ja dúfam, že sa opäť stretneme, aby som ti predstavila Miguelóna," usmiala sa pobožná Solita a Lilianna vošla do obchodu. Muž, ktorý ho vlastnil, bol dnu a niečo písal na papier a najskôr si Liliannu nevšimol.

,,Dobrý deň," pozdravila Lilianna a muž otrhol svoj pohľad od papiera, ,,môžem si zatelefónovať?

,,A dobrý," odzdravil muž, ,,je mi ľúto, ale telefón dnes nefunguje, keď chcete môžte poslať telegram," odvetil.

,,Jaj to je smola, nie ďakujem telegram poslať nechcem," zatvárila sa trocha smutne, ale muž jej skočil do rečí.

,,Poznáte sa s mojou Solitou?"

,,Len teraz sme sa zoznámili," riekla mu Lilianna, ,,je to zlaté dievča, ale stále mi vravela len o Miguelónovi."

,,Miguelón Camacho je idiot a vždy mi chcel prebrať Solitu, ale nech si nemyslí, že nado mnou vyhraje, lebo Solita sa iste do mňa čoskoro zamiluje," vravel a Lilianna si bola istá, že tento muž Solitu Cruzovú veľmi miluje a určite by boli spolu šťastní, ,,prepáčte seňorita, že hovorím o sebe, vy ste z mesta? Nikdy som vás tu nevidel. Prepáčte som nezdvorilý, som Alírio Pauiba."

,,Máte pravdu som z mesta, som Lilianna Guanipová," odvetila Lilianna Alíriovi.

,,Tak vy ste tá slávna Lilianna, o ktorej tu všetci hovoria. Ľudia v Puerto Bravo si veľmi vážili vášho starého otca a dúfajú, že ich život bude opäť taký ako keď Puerto Bravo patrilo jemu," vravel Alírio.

,,Vy ste ho poznali?" vyzvedala Lilianna.

,,Bol som veľmi malý, ale pamätám si na neho a dokonca aj na vás, mali ste asi 5 rokov, keď som vás videl plakať blízko Dalilinho baru," vysvetľoval Alírio.

,,Skutočne? Nepamätám sa, a neviete prečo som plakala," Lilianna sa nevzdávala, keď mala šancu zistiť niečo o svojej minulosti.

,,Nie to bohužiaľ nie," odvetil jej Alírio a Lilianna sa zatvárila sklamane.

,,Už pôjdem, na La Tormente je dnes oslava, prídte a zavolajte aj Solitu, dovidenia Alírio," odvetila Lilianna a Alírio jej odzdravil a ona sa vybrala smerom na La Tormentu.

Keďsa Lilianna vrátila na La Tormentu vonku boli už stoly a jedlo, čakalo sa na všetkých hostí, ktorí majú prísť.

,,Lilianna," kričala na ňu Valentína, Lilianna šla za ňou, aby sa zoznámila z jej mamou a sestrou Trinidat.

,,Lilianna toto je moja mama Bernarda," predstavovala Valentína svoju mamu Lilianne.

,,Tešíma seňora Bernarda, som Lilianna," zvítala sa s ňou Lilianna.

,,Aj mňa veľmi teši seňorita, Valentína mi o vás veľa rozprávala, viete Valentína si ešte žiadnu ženu nevážila tak ako vás," zvítala sa s Liliannou aj Bernarda Ayalová.

,,Bernarda, som rada že si prišla," utekala smerom k ním Paula a začali sa s Bernardou rozprávať. Valentína zatiaľ predstavovala Lilianne svoju sestričku Trini.

,,Trini toto je Lilianna moja kamarátka, o ktorej som ti rozprávala," vravela Trini Valentína. Lilianna vedela, že Trinidat je slepá a pomyslela koľká to smola, že také mladé dievča a je slepé.

,,Ahoj Trini," podala jej ruku Lilianna.

,,Tešíma seňorita, som šťastná, že vás konečne spoznávam, Valentína o vás hovorí každý deň, má vás rada ako sestru," usmievala sa Trini a vravela svojim medovým hláskom.

,,Veď aj Valentína je pre mňa ako sestra, ktorú som nikdy nemala, a ty Trini, dúfam, že budeme priateľky," hovorila Lilianna. Po zvítaní s Trini sa Lilianna a Valentína len tak rozprávali, ale Lilianna stále hľadela inam, lebo hľadala Simona. Neskôr sa k ním pridala aj Solita, ktorá sa s Valentínou poznala a aj Mária Teresa. Celé popoludnie sa všetky štyri rozprávali a stali sa z nich najlepšie kamarátky.

,,Dcérka, poď so mnou nachvíľu, chcem ti niekoho predstaviť," odviedol Liliannu Santiago za jednou ženou. Jej pohľad bol temný a aj keď mala oči ako jej mama, krásne, nevyžarovala z nich taká neha ako z tých Pauliných. Lilianna sa na okamih ženy zľakla.

,,Dcérka toto je Edelmíra Guerrerová," povedal Santiago a teraz sa Lilianna skutočne zatriasla. Žena na ňu hľadela svojim kamenným pohľadom, ktorý by vystrašil aj mŕtveho, ale Lilianna sa poraziť nenechala a aj keď vedela čo za ženu je Edelmíra, usmiala sa a podala jej ruku:,,Lilianna Guanipová, konečne spoznávam poslednú manželku starého otca," povedala uštipačne.

,,Liliannna, máš z neho viac ako si myslíš," odvetila Edelmíra chladne. Vtedy si Lilianna všimla, že prišiel aj Simon Guerrero a mieril rovno k ním.

,,Santiago, rád ťa vidím," pozdravil sa so Santiagom. A Lilianna si pomyslela, že to iste, silne totiž pochybovala, že ho Simon rád vidí.

,,Á Simon, rád by som ti predstavil svoju dcéru Liliannu," odvetil Santiago. Liliannin a Simonov pohľad sa stretli a Lilianna sa tvárila, že Simona nepozná a a on z jej tváre vyčítal, že sa má tváriť rovnako.

,,Seňorita Guanipová, som Simon Guerrero k vaším službám," a pobozkal Lilianne ruku a dlho na ňu hľadel. Keď to zbadala Edelmíra Guerreová, vyzerala akoby ju šlo od zlosti roztrhnúť a začala zahovárať:,,Simon, poď pôjdeme pozdraviť ešte Ernesta," a Simon ako poslušný chlapec matku poslúchol a nechal tam Liliannu len tak stáť. Lilianna si uvedomila, že s Edelmírou Guerrerou sa neradno zahrávať, bola veľmi žiarlivá, ako jej bolo vidieť na očiach, žiadnu ženu k svojmu synovi pustiť nemienila. Liliannu by zaujímalo, prečo ho má tak rada, lebo ako vedela od rodičov, Simon je jej nevlastný syn. Lilianna si šla vziať niečo na pitie, keď za chrbtom počula znamý hlas.

,,Takže záhadná žena, je Lilianna Guanipová," vravel jej Simon Guerrero. Lilianna sa otočila a hľadela mu do očí.

,,Netvár sa, že si to nevedel," odvetila stroho.

,,Máš pravdu kráska, vedel, zistil som to podľa tvojích očí, už sme sa raz stretli," rozprával jej Simon. Lilianna si uvedomila, že Santiago ich od vedľajšieho stola sleduje.

,,Teraz o tom nehovorme, stretneme sa za 10 minút za domom, potom mi to povieš," navrhla Lilianna a Simon prikývol. Lilianna prešla okolo otca, ktorý ju na okamih zastavil: ,,Čo chcel Guerrero?" Lilianna sa snažila na rýchlo vymyslieť dokonalé klamstvo: ,,Len chcel vedieť ako dlho sa zdržíme v Puerto Bravo." Očividne to zabralo a Santiago ju už ďalej nesledoval, preto Lilianna celkom bez svedkov došla až za dom, kde na ňu čakal Simon Guerrero a usmieval sa.

,,Takže?" vyzvedala Lilianna.

,,Pamätáš si, keď si mi hovorila, čo o mne hovoria robotníci na La Tormente?" pýtal sa jej Simon, i keď to vôbec nesúviselo s tým, čo chcela ona vedieť.

,,Neodbočuj od témy," hnevala sa Lilianna.

,,Lebo aj ja som si o tebe niečo zisťoval, a veru nehovoria o tebe dobre. Arogantná, namyslená slečinka z hlavného mesta," pokračoval Simon Guerrero.

,,Prosím? Ja a namyslená?" divila sa Lilianna.

,,A vieš, že majú pravdu, lebo ty si hrdá, namyslená a aj arogantná, ale napriek tomu si najkrajšia žena na svete," prikyvoval Simon.

,,No a?" nevnímala ho Lilianna, ,,povedz mi radšej, kde sme sa mi dvaja stretli, keď si hovoril, že si ma už videl?" vyzvedala Lilianna, lebo ona si vôbec nepamätala, že by sa so Simonom už videla.

,,Fajn, poďme," povedal Simon a schytil Liliannu a ťahal ju k svojmu autu a otvoril jej dvere. Ona chvíľu váhala, ale napokon do auta nastúpila, išli len pár minút, keď vystúpili pred rančom, ktorý pôsobil neobývane a ošarpane a ceduľka ukazovala, že sa nachádzaju na La Guanipere a Lilianna bola presvedčená, že tu už niekedy bola, ale nemohla si spomenúť, akoby jej všetky spomienky na Puerto Bravo vypadli. Simon otvoril dvere kľúčom a obaja vstúpili do domu. Nachádzali sa vo veľkej hale. Hoci dom z vonka vyzeral neupratane, dnu bolo všetko dokonale upratané.

,,Tento ranč kedysi vyhorel," vravel Simon, zatiaľ čo Lilianna pozerala po dome.

,,Prečo sme tu?"

,,Chcela si vedieť, kde sme sa stretli. Skutočne si na nič nepamätáš?" pýtal sa Simon.

,,Nie," odvetila smutne.

,,V tomto ranči pred 20 rokmi rokmi zomrel Ilário Guanipa so svojou milenkou Máriou Luciou Marerovou, tých snáď poznáš?" vravel ľahostajne.

,,Iste," zatriasla sa Lilianna a nechápala prečo ju Simon priviedol do domu, kde umreli jej starí rodičia, rodičia jej otca Santiaga, ,,a nebola to je ho milenka, bola to žena, ktorú miloval," opravila ho Lilianna.

,,To je vec názoru," pokračoval Simon, ,,keď Ilário a Mária Lucia utiekli z Puerto Bravo, lebo ľudia v Puerto Bravo si mysleli, že Mária Lucia je bosorka a chceli ju upáliť, utiekli aj s malým asi 5 ročným dievčatkom sem na ranč. Ilário šiel brániť Máriu Luciu a schytal niekoľko guliek do tela a Mária Lucia sa zatiaľ schovávala tu aj so svojou vnučkou, ale potom keď počula výstrely vyšla von a svoju vnučku tu nechala, tou vnučkou si bola ty." Lilianna sa rozplakala. Prečo jej nikto nepovedal, že keď jej starí rodičia zomreli, bola pri tom aj ona, ale nechápala, prečo ona žije.

,,Ako som to prežila?" tenkým hláskom sa pýtala Lilianna.

,,Videl som ako Ilário a Mária Lucia utekajú a ťahajú za sebou malé dievčatko a ľudia idu za nimi, predbehol som ich a keď som videl ako Ilária zabili a Mária Lucia vybehla von, šiel som zadným vchodom do domu a zachránil ťa, potom som sa s tebou skryl a sledoval som čo sa bude diať. Ľudia obkľúčili dom a zaviedli Máriu Luciu dnu a podpálili dom a ona tam uhorela zaživa. Potom som ťa odviedol na La Tormentu," vravel Simon súcitne, ale Lilianna stále viac plakala. Simon vytiahol z vačku retiazku s príveskom srdca a vložil ju Lilianne do rúk.

,,Patrí ti," povedal a Lilianna pozrela na prívesok, na ktorom bolo napísane Lilianna Guanipa a potom ho roztvorila a dnu boli dve fotky, na jednej bol Ilário Guanipa a na druhej Mária Lucia. Lilianna mala konečne fotku svojích starých rodičov.

,,Zaprisahal som sa, že ti tú retiazku vrátim," priznal Simon a podával jej vreckovku, aby si utrela slzy.

,,Nesmiem plakať," zotrela si slzy Lilianna a potom sa ešte viac rozplakala Simonovi v náruči, ,,chcem ísť odtiaľto preč, prosím poďme preč," žiadala ho Lilianna a Simon ju odviedol naspäť k autu.

,,Nie si taká, ako vravia ostatní," povedal jej, keď ešte stále plakala.

,,A aká som?" Na svoju otázku dostala odpoveď bozkom, lebo Simon ju pobozkal, ale tentokrát mu facku nedala, ale pohľadila ho po tvári: ,,Ďakujem ti za zachránu života."

,,Teba by som zachránil vždy kráska," odvetil a odviedol Liliannu naspäť na La Tormentu.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář