3.kapitola
Lilianna dorazila na La Tormentu rýchlo a pri tom cestu vôbec nevnímala. Zoskočila z koňa a utekala za Santosom Toreallbom.
,,Santos," kričala po ňom, ale nikde ho nebolo.
,,Prečo hľadáte Santosa," prihovorila sa jej žena s dvoma dlhými vrkočmi a tvarila sa nahnevane.
,,A prečo ťa to zaujíma, ja nemusím niakej sedliačke vysvetľovať, prečo hľadám Santosa," odvrkla jej Lilianna, ale žena ktorú nazvala sedliačkou, sa len tak nevzdala a chytila Liliannu za ruku: ,,Koho tu ty nafúkana slečinka z veľkomesta nazývaš úbohou sedliačkou?" a potiahla Liliannu za vlasy.
,,Čo si to dovoľuješ," nechápala Lilianna, lebo takto s ňou nikdy nikto nezaobchádzal.
,,To by snaď stačilo," zabránil nasledujúcej bitke Santiago, ,,prestaňte sa urážať."
,,Prepáčte seňor Santiago, ale táto žena ma urazila prvá," bránila sa sedliačka.
,,Je to moja dcéra, Valentína," odvetil jej Santiago a žena menom Valentína odstúpila od Lilianny, ,,Valentína, nevykaj mi prosím ťa."
,,Mrzí ma to, nevedela som, že je to tvoja dcéra," bránila sa Valentína.
,,Všetko sa dá vysvetliť," odvetil Santiago a nechal ich tam samé.
,,Pozrite seňorita je mi to ľúto, viete Santos a ja sme snúbenci a nahnevalo ma, že ho hľadá taká pekná žena ako ste vy," vysvetľovala Valentína. Lilianna sa po prvýkrát na niekoho usmiala: ,,Valentína, však?" pýtala sa.
,,Som Valentína Ayalová," predstavila sa žena.
,,Ja nemám nič so Santosom, sme len priatelia a ja som sa ho chcela na niečo spýtať, niečo dôležité, tak sa na mňa nehnevaj za to , že som ťa nazvala sedliačkou," ospravedlňovala sa Lilianna asi po prvý raz vo svojom živote.
,,Ani vy, je mi to ľúto," odvetila Lilianne Valentína.
,,Ešte som nestretla ženu, ktorá by ma urazila a hneď potom priznala, že som podľa nej pekná žena," nechápala tomu Lilianna.
,,Chcela by som vyzerať ako vy," priznala sa Valentína Ayalová. Lilianna jej tipovala tak 20 rokov a na ten vek bola Valentína veľmi zaujímava žena, hlavne svojim chovaním a to na nej Lilianna obdivovala, lebo žiadnej žene sa ešte nepodarilo Liliannu uraziť.
,,Si vážne moc pekná a keď si ťa vybral Santos Toreallba musíš byť výnimočna Valentína, ja som to ešte nikdy nikomu nenavrhla, ale tebe chcem navrhnúť svoje priateľstvo," prekvapila Lilianna Valentínu.
,,Akoby som nemohla prijať vaše priateľstvo, isteže súhlasím," tešila sa Valentína.
,,Som Lilianna, len Lilianna a sme priateľky Valentína, tak mi prosím ťa nevykaj," žiadala ju Lilianna.
,,Tak fajn Lilianna," odvetila Valentína a tak Lilianna našla svoju prvú skutočnú priateľku v živote a prerozprávali spolu dlhé hodiny.Valentína jej vravela o svojej mame Bernarde, ktorá ju stále chráni pred mužmi, lebo niaky muž jej musel veľmi ublížiť a aj o tom, že nevie kto je jej otec a že ju to vždy zaujímalo, o svojej setre, ktorá je slepá, ale ktorú strašne ľúbi a aj o svojej láske ku Santosovi a naopak Lilianna jej rozprávala o živote vo veľkomeste a žasla nad tým aké je to fajn mať priateľku.
V tú noc Lilianna nemohla zaspať, nielen preto, že si našla kamarátku, ale myslela aj na niekoho iného, konkrétne na Simona Guerrera, lebo ten muž ju neskutočne priťahoval a o niekoľko kilometrov ďalej myslel Simon Guerrero na záhadnú ženu, s takými nádhernými veľkými hnedými očami a myslel na to, že musí tu ženu nájsť, lebo potreboval znova hľadieť do jej očí a i keď ženu videl prvýkrát, mal pocit, že ju už niekde videl, akoby ju poznal celý život.
* * *
,,Dobré ráno Santos, " zdravila Lilianna hneď po ránu Santosa, lebo od neho potreboval niečo vedieť.
,,Ach ahoj seňorita," pozdravil ju aj Santos, ,,počul som už o vás a Valentíne, bola taká nadšená, že si sa stala jej priateľkou," vravel plný nadšenia.
,,Valentína je skvelá žena a veľmi ťa ľúbi a ty ju?" vyzvedala Lilianna, lebo Santos jej nepripadal ako veľmi zamilovaný muž.
,,Ľúbim Valentínu," povedal takmer okamžite.
,,Chcem sa niečo opýtať," začala Lilianna, ,,Santos ja, chcela by som vedieť niečo o Simonovi Guerrerovi?" Následky takejto otázky boli strašne. Santosovi vypadla mačeta z ruky a roľníci, ktorí náhodou zachytili Liliannu otázku, okamžite pustili veci z rúk.
,,Urobil vám niečo ten gauner," zvolal Santos.
,,Nie, nie," upokojovala ho Lilianna , ,,chcem o ňom len niečo vedieť."
,,Simon Guerrero je veľmi zlý človek seňorita," prihovoril sa jej jeden z roľníkov.
,,Simon Guerrero, chodím každý večer do Dalilinho baru a dostane každú ženu, na ktorú sa len pozrie a celý život sa usiluje aj so svojou matkou získať La Tormentu, od toho človeka radšej boč seňorita," prikazoval jej Santos.
,,Akože dostane každú ženu?" vyzvedala.
,,Kde si sa s ním stretla seňorita?" pýtal sa jej Santos.
,,Včera v Puerto Bravo, ale nemaj strach nedotkol sa ma ani prstom," čo bolo predsa len klamstvo, lebo Lilianna myslela na to, ako mu padla do náručia, ,,ale neodpovedal si mi na otázku."
,,Moja priateľka Dalila má v Puerto Bravo bar, ale nie je to obyčajný bar, ak vieš čo tým myslím," vysvetľoval Santos a Lilianna prikyvovala, že chápe, ale nepriznala, že v ňom bola, ,,no a Guerrero tam chodí a spáva so ženami a ja nechápem prečo sa mu tie ženy oddajú, dávaj si na neho pozor seňorita."
,,Ďakujem Santos," odvetila Lilianna a vrátila sa do svojej izby. Lilianna si o tom myslela svoje, je to predsa jej vec s kým sa bude rozprávať a s kým nie, žiadni sedliaci jej nebude hovoriť do jej života. Neskôr jej dakto je zaklopal na dvere.
,,Áno, čo je?" bola taká nahnevaná a ešte ju aj niekto vyrušuje.
,,Ach prepáč myslela som si, že nič nerobíš, môžem ďalej," vkročila do jej izby Mária Teresa.
,,Veď už si dnu, tak čo chceš," štvala sa Lilianna.
,,Vieš, len ti chcem povedať, že Santos nenávidi Simona Guerrera a mne osobne nič Simon neurobil, nemám právo o ňom tvrdiť, že je zlý človek," vravela jej Mária Teresa.
,,Je neslušné odpočúvať súkromne rozhovory," poznamenala Lilianna.
,,Povedala mi to Chenoveva, je trocha klebetná, ale nie je zlá," vravela ďalej Lilianne.
,,Fajn, má odpustené, počuj Mária Teresa je v Puerto Bravo kostol?"
,,Iste," odvetila Mária Teresa a vysvetľovala Lilianne cestu ako sa ta dostane. Lilianna možno nevyzerala ako žena, ktorá verí v Boha, ale zdanie niekedy klame. Lilianna teda vysadla na koňa a ponáhľala sa do kostola, aby nebol zavretý. Mala šťastie, lebo kostol bol otvorený a dnu nikoho nebolo, Lilianna sa prežehnala a kľakla si k oltáru. Lenže v kostole nebola sama, lebo práve tam vošiel muž, ktorému tvár vidieť nebola. Vyzeral ako lupič, ale keď zbadal Liliannu, sňal si masku s tváre a kráčal smerom k nej, a pritom schovál pištoľ, ktorú zvieral v ruke.
,,Takto neskoro sa chodí do kostola, vážena seňorita," povedal jej. Lilianna sa otočila.
,,To je moja vec," odvetila mužovi.
,,Taká krásna žena, by nemala chodiť sama a ešte o takomto čase," povedal ale pritom mohlo byť len 8 hodín. Lilianna sa prekvapivo usmiala.
,,Pozri Simon Guerrero ja viem čo si zač, robotníci mi to povedali," odbila ho týmito slovami.
,,Aha, takže ste si o mne niečo zisťovali seňorita záhadná," poznamenal Simon.
,,Zaujímajú ma ľudia vôkol, nebolo v tom nič osobné," zahovárala Lilianna, ale Simon Guerrero veru nebol žiaden hlupák.
,,A čo také o mne vravia?"
,,Nič pekné, ale vravia pravdu či nie, že dostaneš každú ženu, na ktorú sa pozrieš, ale nemyslili si, že ja som taká hlupaňa ako ženy tu na vidieku," Lilianna vedela ako na seba upútať pozornosť.
,,Ľudia nehovoria pravdu vždy," povedal, ,,ale horší sú ľudia, ktorí taja kto v skutočnosti sú."
,,Vážne?" Lilianna sa priblížila k Simonovi Guerrerovi, ,,kto potom som?"
,,Už som to raz povedal, najkrajšia žena na svete," odvetil.
,,Zdanie niekedy klame, nemysli si , že ma dostaneš," vravela mu.
,,Skutočne si myslíte, že som taký ako vravia ľudia?"
,,Popri to," povedala Lilianna a hľadela mu do očí, ale nečakala, že Simon Guerrero ju chytí do náručia.
,,Seňoritu by trebalo naučiť slušnému správaniu, ako rešpektovať mužov."
,,To sú typickí muži, všetko si vydobíjajú násilím, pusť ma," vytrhávala sa mu z náručia, ale Simon bol silnejší.
,,Sú aj iné spôsoby ako rešpektovať mužov, princezná," odvetil a nasilu Liliannu pobozkal, i keď len spočiatku to bolo nasilu, lebo po pár sekundách sa Lilianna jeho bozku prestála brániť a bozkávala ho i ona a to bol najkrajší bozk v jej živote. Potom sa od Simona Guerrera odtiahla, ale ešte predtým mu strelila facku:,,To si urobil poslednýkrát v živote," a vybehla z kostola.
,,Za takýto bozk by som aj umrel," kričal za ňou Simon a keď ho už počuť nemohla dodal, ,,Lilianna Guanipová, patrónka môjho srdca."