Jdi na obsah Jdi na menu
 


,,Tvoja..," očividne hľadal slová, ,,tvoja dcéra?" nechápavo na mňa hľadel, ,,ty máš dcéru Paula?" otočil sa smerom k mame Simon.,,Zvláštne, že sa pýtaš.Pokiaľ viem, je to predsa moja vec, či mám alebo nemám dcéru," odvrkla mama a ani sa na neho viac nepozrela. ,,Takže si sa vydala, ale nikde som to nečítal," skonštatoval sám pre seba, ale hľadel na ňu.,,Nie nevydala som sa, a už som ti to raz povedala, je to len moja vec a aj keby som sa vydala, to ťa vôbec nemusí zaujímať!" od zlosti bola celá červená a zdalo sa mi, že o malú chvíľku vybuchne od zlosti. V živote som ju nevidela takto sa správať a tak podráždene reagovať. Všimla som si, že v očiach sa jej zaleskla slza, ale neplakala, úspešne ten plač potláčala a nemala ďaleko od toho, aby sa tu rozplakala. ,,Vôbec si sa nezmenila Paula," precedil medzi zuby simon. To už bolo aj na mňa dosť. Pravdupovediac nemám veľmi príjemnu povahu a som drzá a niekedy sa nedokážem krotiť a neskôr toho ľutujem a potom sa za to hanbím a je mi to ľúto. ,,Áno som jej dcéra a volám sa Carolina. A nerozprávajte sa takto s mojou mamou, lebo si to s vami vybavím ja," vykríkla som mu do tváre a zároveň som sa chcela prepadnúť pod zem od hanby. Ešte si o mne bude myslieť, že som nevychované decko a to nie je pravda. Som len úprimná a vždy si poviem svoje a každému to čo si o ňom myslím a preto ma niektorí ľudia nemájú príliš v láske, najmä čo sa školy týka. Ale ja sa nemienim kvôli niekomu meniť,to teda ani náhodou.Zrazu som sa ale obávala jeho reakcie, ale on sa na mňa usmieval, fakt, nebol to úškrn, ale skutočný úsmev na jeho tvári.,,Máš skutočne krásne meno Carolinka," povedal najprv, ,,vieš, tvoju mamu poznám už veľmi dlho," a nasledovala tá veta, ktorá mi už vážne lezie na nervy, ,,neuveriteľne sa na ňu podobáš, máš rovnaké oči, ale svoju povahu si po nej zrejme nezdedila. Páči sa mi , že si vieš povedať svoje, mám rád takých ľudí a obdivujem ich!" ,,Carolina ospravedlň sa," žiadala ma mama. ,,Prepáčte," povedala som po tichu, nechcela som sklamať mamu a nechcela som Simonovi dokázať, že som nevychovaná, lebo tým by určite mamu týral. Práve naopak ja som vychovaná. ,,Nič sa nestalo a nevykaj mi Princezná," povedal mi milo. Mama sa tvárila, akoby mala o chvílu dostať histerický záchvat. ,,Tak dobre," usmiala som sa aj ja. Simon mi už nepripadal taký nesympatický ako  pred chvílou, keď sa hádal s mojou mamou, ale to neznamená, že som mu odpustila ako sa správal k mame, ale samozrejme som to nepovedala nahlas, lebo som nechcela byť nevychované dievčatko. Musela som sa tváriť normálne, i keď som mu mala sto chutí vy&kričať, že k mojej mame sa takto správať už nikdy nebude. Usmiala som sa.  Mama sa netvárila vôbec šťastne a niežeby sa usmievala, mračila sa. ,,Carolinka," oslovila ma, ,,na prízemí je reštaurácia, choď si niečo kúpiť," žiadala ma a vyťahovala z kabelky peniaze a podávla mi ich. Musela som súhlasiť, a tak som si vzala jej peňaženku a odišla z miestnosti. Bolo mi jasné, že mama nechce, aby som tam naďalej ostávala. Vedela som si predstaviť tu hádku,ktorá nasledovala, keď som odišla. Mama veľmi zvláštne správala. Skutočne, nikdy som ju takú nevidela. Keby mohla, zabila by Simona pohaľadom.Ale prečo? Prečo sa tak nenávidia? Nechápala som to. Mama nikdy v živote Simona nespomínla, hlavne preto mi to bolo divné. Zamierila som do reštaurácie a kúpila si Colu, lebo som bola smädná. Sadla som si k prázdnemu stolu a pozoroval anávštevníkov hotela. Väčšimonu to bola mládež, ktorá prišla na kasting, ktorý sa mal začať o pol hodinu. Ako ten čas letí! Sedela som v reštaurácií a rozmýšlaľa, či sa už prestali hádať, nad mamou a Simonom, proste nad udalosťami posledných hodín. Zaujímalo by ma odkiaľ sa poznajú a aj ako je to dlho. Mama nebola nadšená, keď ho uvidela a on na ňu hľadel s takou nenávisťou v očiach a ešte aj odporom, akoby mu ublížila najviac na svete. A pritom som bola presvedčená, že mama nikdy neublížila ani len muche, ona je predsa skvelá žena, ale tak ju Simon asi nebral.Trocha som sa obávala. vrátiť sa tam naspäť, lebo mama isto stratila nervy, ale hodinky ujkazovali,že kasting sa už začal, tak snáď sa už nehádajú.,,Dáte si ešte niečo slečna," pýtal sa čašník.,,Ešte jednu kolu, prosím," požiadala som ho a on mi ju priniesol.Zaplatila som a šla smerom na tretie poschodie.Keď som vyšla z výťahu, bolo tam veľa ľudí. Znova som bola smädná, tak som otvorila Colu s úmyslom napiť sa,keď zrazu do mňa niekto vrazila obsah coly skončil na mojom novom tričku s motívom Mickey Mousa. Od zlosti som sa otočila a zvyšok Coly skončil na topánkach dievčaťa s dlhými blond prefarbenými vlasmi. ,,Ty," kričala a rozhadzovala rukami a všetci sa na nás pozerali, ,,zničila si mi topánky, si snaď slepá?",,Ja?Veď ty si do mňa vrazila ako prvá, a zničila si mi tričko," nenechala som sa urážať, ,,toto mi zaplatíš, ty umelá Barbina!" Skutočne mi pripomínala bábiku Barbie, až na to, že Barbiny bývajú pekné. Ale toto dievča bolo práve v záchvate zúrivosti. ale inak bola skutočne pekná, ale nie krajšia ako ja. ,,Pozri, túto Colu odtiaľ nikdy nevyperiem," kričala som po nej. ,,No náramna škoda, to tričko je aj tak dosť otrasné," odvetila so zvýšeným adrenalínom v krvia a aj v hlase peroxidová blondína. Naštavala som sa. Toto tričko mi kúpila mama, a mne sa veľmi páčilo, i keď mám radše Snoopyho ako Mickey Mousa. Kedže som bola celá červená od zlosti, lebo som to cítila, vrhla som sa na blondínu s úmyslom spôsobiť jej čo najväčšiu bolesť a vytrhať jej tie blond vlasy a začali sme sa biť. Raz som na základnej jednej babe urobila jazvu dážďnikom, tak som v tom mala celkom prax.,,Toto oľutuješ ty krava," kričala som po nej a ťahala ju za vlasy, všetky baby sa zvyknú takto biť, navzájom si vytrhať vlasy. Ani som neregistrovala, že sa na nás všetci pozerajú, bolo mi to dosť jedno. ale čo som mala robiť, nemôžem zato, že mám takú povahu a určite si nenechám nadávať od niakej kravy aj keby bola dcérou samotného prezidenta to teda nie. ,,Ja , že som krava a čo si potom ty, divoška jedna nevychovaná," bránila sa blondína a silne ma udrela do úst, že som mala pocit, že určite krvácam, aj keď som krv nevidela.

,,Lina!"

,,Lisa!"

Počula som dva veľmi známe hlasy a v tej chvíli ma blondínka pustila a otočila sa. Stála tam moja mama a na moje prekvapenie i simon a mračil sa na blondínku. ,,Ave Elisabeth, ako si to predstavuješ?" pýtal sa jej Simon. ,,Oci, tá krava mi zničila moje nové  topánky, čo si mi priniesol z Anglicka, pozri poliala mi ich Colou," kričala od zlosti blondína. Moja mama na ňu hľadela a na mňa vôbec nie. Začala som žiarliť a bola som skutočne nahnevaná, že mama venuje viac pozornosti jej ako mne, vlastnej dcére a tak som spustila i ja:,,Mami, ona mi zničila moje nové tričko, čo si mi kúpila, vrazila do mňa a vyliala sa mi naň Cola!" ,,Ave Elisabeth, " skočil mi do reči Simon, ,,okamžite sa Caroline ospravedlň," prikazoval jej. ,,Ani náhodiu," protestovala Elisabetha. ,,Elisa, hneď," mal asi na ňu veľký vplyv,lebo sklonila hlavu a hľadela do zeme. ,,Prepač," povedala potichu. ,,Carolina, ospravedľň sa Ave Elisabeth," žiadala ma mama a neusmievala sa, bola sklamaná. ,,Je mi to ľúto," povedala som a nehľadela ani na mamau a už vôbec nie na peroxidovú blondínu. ,,Som skutočne nešťastný z toho čo moja dcéra vyviedla," otočila sa Simon k mame, ,,ale Elise chýba už odmalička mama, možno preto je taká!" Nechápala som prečo to mojeej mame hovorí, akoby zato mohla, že Elisabeth jej mama opustila, alebo zomrela. ,,Nemusia všetci vedieť, že nás moja mama opustila keď som mala jeden rok," vyčítala mu Elisa a v očiach sa jej leskli slzy,nevedno či od smútku, alebo od zlosti. ,,Je mi to ľúto," prehovorila moja mama a pohľadila ju po vlasoch, ,,určite ťa neopustila preto, že ťa nemilovala, možno na to mala iný dôvod!" ,,Nepotrebujem vašu ľútosť," odvetila elisabetha. Mala som chuť, vraziť jej. ,,To ani nechcem," povedala mama, ,, ale ver mi, tvoja mama ťa veľmi ľúbi a bolí ju že nemôže byť s tebou som o tom  presvedčená." elisabeth už nehľadela do zeme, ale na moju mamu. Usmiala sa na ňu. Bolo to prvýkrát, čo sa táto nepríjemna blondínka usmiala. ,,Neviem prečo, ale verím vám," odvetila mojej mame. ,,Elisa, odprevadím ťa k autu-" skočil jej do reči Simon, ,,Keď prídem domov porozprávame sa!" Elisabeth sa na neho ani len nepozrela: ,,Trafim k autu aj sama!" otočila sa a odišla. ,,Nemal si  na ňu kričať," vyčítala mu mama. ,,O svoju dcéru sa budem starať sám a už to aj 18 rokov robím a budem rád, keď sa do toho nebudeš starať Paula a už vôbec hovoriť mojej dcére tie dristy o láske," vravel plný nenávisťi a vošiel späť do dverí, kde sa konal kasting, pričom nimi poriadne hlasno udrel. Mama sa rozplakala a hľadela na chodbu, ktorou pred chvílou odišla Ave Elisabeth. ,,Mami," potichu som ju oslovila, ,,je mi ľúto, že som sa hádala so Simonovou dcérou, ale zničila mi tričko, mami prepáč mi!" mam sa ku mne otočila a usmiala sa cez slzy:,,To nič srdiečko," utierala si slzy. ,,Mami,odkiaľ sa poznáš so Simonou," neodolala som a opýtala sa jej. ,,To je dlhý príbeh, a nechcem o tom hovoriť. Teraz sa musím vratiť na kasting," zahovárala, pohľadila ma po vlasoch a zmizla do tých istých dverí, ako pred chvílou Simon.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

to fakt neviem

(Paula Abdul, 27. 12. 2006 12:57)

hej

(lucy, 24. 12. 2006 12:04)

a co dalsie kapitoly? Ja som zvedava!!!

=)))

(Elli, 5. 12. 2006 22:08)

Podla mna je to super a pači sa mi to čoraz viac =)

haha

(Paula Abdul, 28. 11. 2006 13:53)

Ako moze byt Elisabeth moja segra ved tam predsa nevystupujem ako postava ja?

ejhaaaa

(Lucya, 24. 11. 2006 14:22)

normalne sa to da citat, ale 1. kapitola bola lepsia. uz to trochu sklzava do telenovely a zacinam tusit, kto je Carolinin otec. a ave elisabeth?zeby tvoja segra? nechcem nic prezradzat...dost casto opakujes slova ale aj tak sa uz tesim na dalsiu kapitolu.