Jdi na obsah Jdi na menu
 


Moje meno je Carolina Rosa, ale prezývajú ma Lina. Bývam na jednom ostrove, ktorý je veľký skoro ako Austrália a vyhlásili ho za samostatný štát len krátko pred mojím narodením. Jeho názov je zvláštny, ale vždy sa mi veľmi páčil, lebo vyjadruje to, že každý je niekto. Volá sa Starlandia a ostatné kontinenty sú od neho dosť vzdialené. Bývam len so svojou mamou, volá sa Paula a ona je jediný človek, ktorého na svete mám. Môj ocko, ako tvrdí mama, zomrel krátko pred mojím narodením a odvtedy žijem len s mamou. Mama nemá žiadne jeho fotky a radšej ho vôbec nespomína, ale ja by som ho celkom rada chcela spoznať, ale bohužiaľ to už nie je možné.

S mamou bývame v hlavnom meste "Celadora", kde žijú svetoznáme celebrity. Je to najbohatšia štvrť a keďže je moja mama jednou z tých celebrít môžme si to dovoliť. Je speváčka a tanečníčka už vyše 20 rokov aa stále je veľmi populárna. milujem jej pesníčky a hudbu, je skrátka moja najoblúbenejšia speváčka a ešte aj najlepšia kamarátka. Niežeby som nemala iné kamarátky, práve naopak mám ich veľmi veľa, ale mame môžem vo všetkom úplne dôverovať a povedať jej všetko, je totiž super mama a ja som šťastná, že je práve mojou mamou.Nikdy sa na mňa nehnevala, ani mi nenadávala a vôbec nikdy mi nedala domáce vazänie. Nevravím, že som dokonalá, ale nikdy som nič nevyviedla, aby ma musela potrestať a preto, že som jediná v jej živote, no možno preto ma má tak veľmi rada, lebo nikto z jej rodiny už nežije, som teda celý jej život.

,,Lina, " no už aj na mňa volá mam. Volá ma Lina, ale aj Carolinka, Carina, Carol a niekedy aj Lin-Lin, ale to veľi občasne. ,,Už idem mami," zakričala som jej zo svojej izby a to poriadne hlasno, lebo máme veľmi veľký dom a dúfala som, že ma vôbec do kuchyne bude počuť. Vstala som z postele a utekala dolu po schodoch do kuchyne: ,, Som tu, čo sa deje?" pýtala som sa jej. ,, Mám výborne správy miláčik," oznámila mi mama a usmievala sa na mňa širokým úsmevom.Vedela som čo to asi znamená, ale nechala som ju nech mi to povie sama, lebo bola veľmi nadšená. ,,No tak hovor mami," povedala som teda napokon, ,,počúvam ťa." A ona šťasne spustila:,,Dostala som tu prácu, porotkyňu v súťaži!" povedala plná nadšenia. U nás v Starlande sa pripravovala súťaž "Starland hľadá svoju Star" spevácka súťaž. Bola už vo viacerých štátoch sveta, ale u nás ešte nie. A preto sa na ňu všetci tak veľmi tešili. Teda ľudia prídu na kasting a keď sú výborní porota ich posunie ďalej do semifinále a potom diváci rovno do finále. Finálových kôl je desať a v každom jeden finalista vypadne, finalistov má byť 12, pričom vo finále bojujú o titul traja. Porotcovia sú taktiež traja a ja som bola rada, že mama je v porote, bola to vážne skvelá novina za posledný týždeň a ja som bola veľmi šťastná. ,,Mám obrovskú radosť mami," od šťastia som ju objala, ,, inak kto bude ešte v porote?" dodala som lebo v porote sú predsa ešte dvaja porotcovia a predpokladám, že to budú muži. ,, No na tom teraz vôbec nezáleží, aj tak ich nepoznáš miláčik, ale určite ťa s nimi zoznámim, dobre?" jej šťastný tón sa troch vytratil, keď som položila túto otázku. ,,Ale?" dožadovala som sa odpovede. ,,Hneď na prvom kastingu ťa s nimi zoznámim, pôjdeš tam so mnou," navrhla a vykladala nákup čo priniesla z obchodu. ,,a ten bude kedy mami?" zase som vyzvedala a pomáhala som jej s nákupom. ,,Zajtra!" odvetila. ,,Ako to, tak narýchlo, čo keby si mala zajtra niečo dôležité vybaviť alebo by sme už mali niečo v pláne?" tvárila som sa akože úplne prekvapene, lebo som mame niečo zatajila. Tajne som sa do súťaže prihlásila, lebo mojím veľkým snom je, stať sa speváčkou, ako je moja mama a táto súťaž mi k tomu môže dopomôcť. Už odmalička sa túžim stať speváčkou, tak ako mama. Lebo ona je fakt najlepšou speváčkou na svete a myslím, že som ten talent zdedila po nej. Dokonca som hrala aj jednom v jej hudobnom klipe, ale to bolo už veľmi dávno. ,,Ale ja nič v pláne zajtra nemám, takže žiaden problém zlatko," usmievala sa mama. Bolo mi trocha zvláštne, že mi nepovedala kto bude v porote s ňou, ale neskôr som to úlne vypustila z hlavy. Nevedela som sa dočkať zajtrajška, kedy to už konečne celé vypukne, určite to bude nezabudnuteľná súťaž na svete. A moja mama bude isto výborna, určite si je všetci obľúbia ešte viac, som o tom presvedčená. Veď aká iná žena by sa do poroty hodila viac? Žiadná, len moja mama. ,,Ale zajtra je škola mami," pripomínala som jej. ,,Tak tam zajtra nepôjdeš," no teda takto ma učiť nezodpovednosti, mama sa niekedy nezdá, ,,netvár sa tak zhrozene, veď ty školu vôbec nemáš rada, ale keď chceš pokojne choď radšej do školy!" Jaj tá sa fakt nezdá. ,, Dobre vieš, že nechcem ísť do školy, " prizvukovala som jej. ,, To je mi jasné Lin-Lin, takže zajtra ideš pekne so mnou, hej?" usmievala sa mama. ,, Platí mami," tleskli sme si  a ja som sa už nemohla dočkať zajtrajšieho dňa, kedy to konečne začne.

                                       *                *                       *

,, Mami!Ponáhľaj sa, veď meškáme," volala som na mamu na druhý deň ráno. ,, Ale veď nič nezmeškáme a už idem miláčik," vravela pokojne a schádzala po schodoch, ,, nič nezmeškáme, vidím že sa už nemôžeš dočkať ako ja," a pohľadila ma po vlasoch. ,,To máš teda pravdu," usmiala som sa na ňu a vzala si svoju kabelku a vyšla za mamou do záhrady, kde parkujú naše dve autá. Svoje auto som dostala na svoje 16narodeniny, bol to kabriolet striebornej farby a nechápem ako to, že som ho ešte nezdemolovala, ale nie robím si srandu, lebo ja jazdím veľmi dobre a ohľaduplne. No mama dnes zamierila k svojmu BMWčku a otvorila mi dvere:,, Ideme mojím autom!" Tak som si teda sadla do auta a zapla rádio. Dala som tam jej cdčko, ale ona ma okamžite stopla:,,Nepočúvajme zase toto,"povedala a pustila Kelly Clarkson, mojú druhú najobľúbenejšiu speváčku, hneď po mame.

                              *                      *                                  *

Vystúpili sme z auta pred najväčším hotelom v meste. To ma veru mohlo napadnúť, že kasting bude práve tu, lebo toto je najznámejší a zároveň aj najdrahší hotel v meste.Ale zostala som z toho trocha prekvapená. ,,To som nevedela, že kasting je tu, " povedala som mame, keď sme vystúpili z auta.,,A kde inde," odvetila, akoby žiadne iné hotely v mesta neboli.Ťahala ma ku vchodu,ale nebola to vôbec moja vina, že meškáme, to jej tak dlho trvalo predsa. ,,Jaj mami neponáhľaj sa tak, je to tvoja vina, že ideme neskoro," skutočne vždy chodí neskoro, myslím že sa jej ešte nikdy nepodarilo niekam prísť načas a je nepoučiteľná, proste sa to nikdy nenaučí. Ja chodím všade presne, niekedy aj o pár minút skorej, len aby som nemeškala. ,, No tak poď, že kto sa tu šuchce?" vravela si sama pre seba. Tak som ju následovala. Hneď ma napadlo, že bývať v tomto hotely musí byť perfektné. Vo vnútri bolo toľko ľudí a uprostred haly striekala fontána a všetko bolo z mramoru. Mama sa hnala ku výťahom, ktoré boli zo zlatej farby a keď výťah zastal, bol v ňom červený koberec a dokonca zrkadlo a mramorová lavička, fakt paráda. Poschodí bolo 27 a mama stlačila 3. Výťah šiel veľmi rýchlo a o pár sekund sme boli hore. Lenže nikoho tam nebolo. Kasting sa mal začať až o hodinu, ale aj tak mali by tam byť aspoň tvorcovia súťaže a iní ľudia. ,, Ehm mami, nesplietla si sa náhodou?" pýtala som sa jej. ,,Vôbec nie Carolinka, ideme tadiaľto," a zabočili sme doľava. ako náhle sme zašli bolo tam viacej ľudí. ,,Paula konečne," oslovil ju jeden muž. ,,Idem načas," samozrejme, že klamala, ,, toto je moja dcéra Carolina!" predstavila ma mužovi. ,, Mohol som si myslieť, veľmi sa na teba podobá," odvetil, ,, som hlavný producent súťaže," predstavil sa mi, ale ja som si to domyslela a podala mu ruku na zoznámenie. ,,Poďte zoznámim vás s ďaľšími porotcami," povedal producent a zaviedol nás k ďaľším dverám a otvoril ich. Uprostred bolo menšie pódium a tri porotcovské stoličky a všade behali rôzni ľudia. ,,No tak koho to tu máme, toto je Randall, tiež člen poroty," oznámil nám. ,,Paula,rád ťa opäť vidím," povedal Randall, očividne mamu poznal. ,,Aj ja ťa rada vidím, toto je moja dcéra Carolina," predstavila ma aj jemu. ,,Nemohol som si nevšimnúť, veľmi sa na teba podobá," na túto vetu začínam byť alergická a to nie som alergická na nič, len na niake antibiotiká, ,,hlavne očami", dodal ešte.,,Rada vás spoznávam," usmiala som sa na neho, bol mi celkom sympatický.,,Ale no tak veď mi tikaj," zažartoval a ja som prikývla. ,,Môžeme už začať," vošiel do miestnosti iný muž, bol úlným opakom Randalla. Vysoký, chudý a vôbec sa neusmieval. Pred tvárou mal niake papiere a asi ich čítal, lebo omylom vrazil do mamy. Pozrel sa na ňu, neospravedlnil sa a ani sa neusmial ako Randall, keď ju uvidel, tváril sa úplne zhrozene. ,,Paula," vykríkol, ,, som rád, že ťa vidím,"ale nepovedal to tak, že by bol rád, že ju vidí, skorej som z toho mala pocit, že by v tejto chvíli videl hocikoho iného, len nie moju mamu. Vykrivil svoje obočie a hľadel na ňu, akoby mu ublížila najviac na svete. Zaujímalo by ma odkiaľ sa asi tak poznajú??? ,,Skutočne!Nezdá sa mi Simon, že by si bol naším stretnutím poctený," odvetila mama takým tónom, aký som u nej ešte nikdy nepočula. Očividne ani ona ho nemala rada. Muž sa teda volala Simon, lebo tak ho oslovila. ,,To by hádam stačilo," skočil im do reči Randall a oni od seba otrhli tie nenávistné pohľady s túžbou navzájom si vypichnúť oči. Teraz obaja hľadeli na Randalla akoby mu preskočilo, ,,máš tu dcéru Paula!" Mama sa na mňa pozrela a znova sa usmiala. Simon ju následoval. Konečne som mu videla do tváre. Nehľadel na mňa tak ako na mamu, skorej neuveriteľne, akoby neveril tomu, čo Randall povedal. Že som Paulina dcéra.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

1 akpitola supis

(matulka, 18. 12. 2006 16:21)

ja som tu knihu citala a je uplne super.....je to fakt dobre paula....je to uzastne.....dufam ze aj tie pokracovania budu take superne ako toto...drzim palce aj pri pokracovaniach
ludia komu sa este ta kapitola lubila?

ale nic v zlom

(Lucy, 24. 11. 2006 20:44)

dobre, ze nie si Karl May..len proste, on mohol pisat o tom, co nepoznal, lebo to vyznievalo realisticky, ale v tom je ten problem...ze to tvoje realisticky nevyznieva...preto by sa ti lahsie pisalo o tom, co poznas

Karl May

(Lucia, 24. 11. 2006 20:39)

Je fajn, ze sa porovnavas s Karlom Mayom:-) Lenze ja som to myslela v suvislosti s tymi perfektnymi postavami- citala si Karla Maya? Jeho postavy nemali vsetko uzasne pripravene, riesili uplne ine veci a hlavne: Karl May bol pan spisovatel...mohol pisat o com ccel, tak ako Kurt Cobain mohol napisat pesnicku o tom, co robil u starej mamy a spravil z nej hit(Sliver). A hoci je to dobre, predsa len...nie si Karl May.

wrong

(Lucia, 24. 11. 2006 14:27)

nie tanecnicka ale tanecnica

ale

(Paula Abdul, 24. 11. 2006 13:12)

vsak to neni mydlova opera a vsak pisem o svete ktory neexistuje som si ho vymyslela a okrem toho predsa aj Karol May pisal o svete v ktorom nikdy nebol takze ho nepoznal a tie i som uz opravila!

posledne vety

(Lucy, 19. 11. 2006 14:26)

su dost dobre napisane.

oprava

(Lucy, 19. 11. 2006 14:24)

LINA, nie LIa. Sorry, ja viem, ubziklo mi pismeno...inak, pri osloveni mami, ktore dost casto pouzivas, je makke i. Mamy je mnoz. c. od slova mama.

tak tak

(Lucy M., 19. 11. 2006 14:23)

je to dobre napisane, ja by som to tak zostylizovat nikdy nevedela...Ale tie tvoje hrdinky(a hlvne Lia) su prilis perfektne...Pochop, nemusis pisat rovno HLAVU XXII ale ...bolo by to lepsie, keby si pisala tak ludskejsie. A zvolila si si dost tazku temu- svet, ktory vobec nepoznas..ale ako som povedala, ja mydlove opery necitam, ale chapem, ze tym niekoho podchytis

V piatok

(Paula Abdul, 18. 11. 2006 18:08)

Ellinka asi v piatok budem sa snazit

=))

(Elli, 16. 11. 2006 18:41)

Waaaaw jee to fakt supeeer....kedy bude pokračovanie? ....už sa neviem dočkat čo bude dalej ......inak super stánka =)

ahoj

(Diana, 16. 11. 2006 13:58)

ako prvá kapitola je to celkom v pohode som zvedavá na ďaľšie kedy tam dáš ďaľšiu kapitolu?