La Guanipera - Moje pokušenie lásky
1.kapitola
Pred 35 rokmi
,,Dobre, že si prišla Tania,“ pozdravil Ilário Guanipa, ženu menom Tania a odsunul jej stoličku a Tania Karansová sa usadila na stoličke. V miestnosti, okrem Tanie Karansovej a Ilária Guanipu boli aj dvaja ďalší ľudia.Manželka Ilária Guanipu bola veľmi krásna žena menom Mária Lucia Marerová a bol tam aj manžel Tanie Karansovej, jeho meno je Ernesto Monttia.
,,Prišla som, lebo ide o moju dcéru,“ odvetila mu Tania, keď sa posadila, ,,ale nepovedali ste o ktorú?“
,,Tania, veď to predsa vieš, tvojí predkovia ti to isto povedali,“ povedala jej Mária Lucia Marerová, ,,a predpovedala to moja sestra.“
,,Sybila?“ zvolala Tania, ,,mojích predkov do toho neťahaj.“
,,Taký je osud Tania,“ vravel jej Ernesto Monttia a odpil si z vína, ktoré bolo na stole, ,,takže si to preberme ešte raz, vráviš Mária Lucia, že moja dcéra a tvoj syn budú mať dedičku, našu vnučku, vnučku nás štyroch, ktorá zachráni Puerto Bravo a oslobodí celú dedinu od hrozného zla, ktoré nás čaká?“
,,Celkom presne,“ odvetila Mária Lucia, ale nikomu nepozerala do očí, ,,naša vnučka, konečne dostane Puerto Bravo na mapu.“
,,To je zaujímave, stále ste mi nepovedali, ktorá moja dcéra a ktorý váš syn?“ zaujímala sa Tania. Tania a Ernesto mali tri dcéry, ale oni dvaja už dávno nežili ako manželia, ale keďže Taniu zaujímal jej osud na toto stretnutie prišla. Mária Lucia a Ilário mali zase dvoch synov a ich láska bola veľmi veľká, i keď Ilário bol záletník.
,,Všetko sa dozvieme v pravý čas,“ odvetil Ilário Guanipa, ktoré mu patrili dve haciendy v okolí dediny Puerto Bravo - La Guanipera a La Floricienta a zase Mária Lucia bola dedičkou haciendy La Tormenta, ,,jediné čo vieme iste, že to bude vnučka nás štyroch!Bude mať krásu po Márii Lucii,“ začal Ilário a mal pravdu, lebo Mária Lucia bola veru krásna žena, ,,veľkú moc a ambície po Ernestovi,“ Ernesto bol mocný muž a za svojím cieľom, šiel až cez mŕtvoly, ,,šarm a vášeň po tebe Tania a neuveriteľnú inteligenciu po mne,“ dopovedal Ilário.
,,Tak si na ňu počkáme,“ dodal Ernesto a odišiel z miestnosti.
,,Moja vnučka zachráni mojích predkov, lebo bude na poly Indiánka a tvoja sestra Mária Lucia, ukradla tajomstvá môjho ľudu, idem si počkať na dedičku,“ vravela Tania a taktiež odišla.
,,Aj tak mám strach Ilário, to dievča si veľa vytrpí, aby bola šťastná, a všetko jej utrpenie jej spôsobí jej vlastná rodina,“ obímala Mária Lucia Ilária.
,,Ale nakoniec bude šťastná a aj naša zem, šťastnejšia ako sme mi dvaja dokopy, to ti sľubujem Mária Lucia, lebo bude mať ochranu od nás štyroch,“ sľúbil Ilário a Mária Lucia sa upokojila.
A o niekoľko rokov prišlo na svet krásne dievčatko, menom Lilianna, vnučka všetkých štyroch, lenže to malo háčik, lebo v ten istý deň sa narodilo ešte jedno dievčatko, ktoré pomenovali Sarah a o 5 rokov neskôr prišla na svet ďalšia dcéra Taninej dcéry, Dulse. Hociktorá z týchto dievčat mohla byť dedičkou, ale len Ilário, Mária Lucia, Ernesto a Tania vedeli, ktorá z týchto dievčat je ich skutočná dedička. A právej jej dali celú svoju ochranu.
Po 35 rokoch
,,Ocko to snáď nemyslíš vážne?“ štvala sa Lilianna Guanipová na svojho otca Santiaga.
,,Lilly, ale myslím, skutočne, je to veľká šanca opäť získať späť náš majetok,“ odvetil Santiago a usmieval sa na svoju dcéru, ,,viem, že ťa nemôžem nútiť, aby si so mnou a mamou šla do Puerto Bravo, lebo si už dospelá, len ťa o to žiadam Lilly.“
,,Vieš, že mi v poslednej dobe hovoríš Lilly, len keď niečo chceš,“ zasmiala sa Lilanna a posadila sa na sedačku v ich obývačke, keď do miestnosti vkročila žena, celkom podobná Lilianne, len o niečo staršia, ale nemala jej oči, také rovnaké oči ako mala Lilianna.
,,Lilianna, miláčik, tvoj ocko to myslí vážne, dcérka, keď si bola malá veľmi si túžila ísť do Puerto Bravo,“ usmievala sa na ňu mama a vracala sa do spomienok, v čase, keď bola Lilianna ešte malé dievčatko.
,,Paula má pravdu,“ odvetil dcére Santiago a hodil na dcéru psie oči. Paula bola mama Lilianny.
,,Prečo tak veľmi chcete, aby som išla s vami, do dediny kde ste pred tým žili?“ stále nechápala Lilianna, i keď vedela, že sa v tej dedine narodila, a že v tej dedine sa skrýva jej minulosť a všetko, čo chcela o sebe vedieť. Mala to pekne premyslené, tvárila sa, že nikam nechce ísť, ale skutočnosť bola iná, lebo Lilianna veľmi túžila ísť do Puerto Bravo a odhaliť všetko, čo ju s ním spája.
,,Chceme, aby si spoznala svojú rodinu, rodinu, ktorá ti v Puerto Bravo ostala, miláčik,“ vysvetľovala jej Paula.
,,Ale veď ja o tom viem, viem že vaši rodičia už nežijú, tak potom akú tam mám rodinu?“ toto sa snažila zisťovať už pomerne dlho, ale odpoveď akosi neprichádzala.
,,Mám na La Tormente sestru, Máriu Teresu, je v tvojom veku, nechceš ju spoznať a máme tam s tvojou mamou veľa priateľov a aj nepriateľov,“ vysvetľoval Santiago svojej dcére. Lenže toto Lilianna vedela celkom presne. Vedela, že jej otec má sestru a tá žije na jednej z haciend, ktoré sú v blízkosti Puerto Bravo. Rovnako sa u nich doma spomínalo aj meno Santosa Toreallbu, správcu na tejto haciende a priezvisko Guerrerovcov, ktorí žijú na La Guanipere, haciende ktorá právoplatne patrí otcovi Lilianny. Lilianna často započula, že Edelmíra Guerrerová a jej syn Simon sú zlodeji a možno ešte ďaleko horší. Ale naisto vedela, že na haciende La Tormente žije aj Bernarda Ayalová, dobrá priateľka rodiny so svojími dvoma dcérami Valentínou a slepou Trinidat. Otec často nadával na Cypriana Camacha, vyše 35 rokov jedinú autoritu v Puerto Bravo, ale podľa Santiaga to bol len klamár, ktorý svoje postavenie zneužíval. Hacienda La Tormenta kedysi patrila Santiagovej mame, ktorá bola veľa rokov manželkou Ilária Guanipu, potom sa však rozviedli a mama Santiaga sa vydala za Ernesta Monttiu, s ktorým má dcéru Máriu Teresu. Ernesto ešte žije, ale jeho žena zahynula pri požiari pred 20 rokmi spolu s bývalým manželom Iláriom Guanipom, ale záhada tejto smrti nikdy nebola doriešená a samotný Santiago bol presvedčený, že toto sa spája s Guerrerovcami, lebo Edelmíra vlastnila sobášny list, podľa ktorého bola manželkou Ilária Guanipu a práve preto sa zo svojím synom usadila na La Guanipere, s čím sa Santiago odmietal zmieriť a práve preto sa spolu so svojou ženou Paulou rozhodol vrátiť sa do Puerto Bravo a mohol počítať s podporou priateľa Santosa Toreallbu, lebo Santiago ako jeden z mála vedel, že Santos je synom Ilária Guanipu a jednej Indiánky, čiže je jeho bratom, ale Santiago mu to nikdy nepovedal, lebo bol presvedčený, že ešte nenadišiel ten správny čas, aby to Santos vedel.
,,Fajn, prehovorili ste ma, idem s vami,“ súhlasila napokon Lilianna, ,,idem sa hore pobaliť.“
,,Ozaj Lill upozorňujem ťa, že na La Tormente sú podmienky dosť biedne, nie je tam taký luxus ako v meste, chápeš hady a pavúky,“ pripomenul Santiago.
,,Prosím ťa myslíš, že sa nechám zastrašiť takou háveďou, to ma ešte nepoznáte,“ tvárila sa Lilianna hrdinsky, lebo nechcela priznať, že má panický strach s hadov a asi aj s pavúkov.
,,Prečo si stále myslí, že ju nepoznáme,“ žasol nad svojou dcérou Santiago.
,,Lebo má strach, to je pochopiteľné Santiago, poznám svoju dcéru najviac na svete, lebo ja som ju pred 25 rokmi priviedla na tento svet, a to bola najlepšia vec akú som vo svojom živote urobila,“ odvetila mu Paula a pousmiala sa. I keď jej dcéra nebola ani zďaleka dokonalá. Bola namyslená, povrchná, hrdá a hlavne sa pred nikým neponižovala, považovala to za úbohe. Príčina tohoto všetkého bola v tom, že bola veľmi krásna, očarila každého muža a ak nie, ten muž bol skrátka slepý, veľmi inteligentná, ambíciozná a plná vášne a túžby niečo dokázať a všetko riadila aj svojím šarmom a mocou, ktorú mala nad ostatnými, ale v skutočnosti len skrývala, že je napoly Indiánkou a zato sa v niektorých chvíľach hanbila.